Monofyzitizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
formulácia, rozšírenie |
formulácia, rozšírenie |
||
Riadok 1:
'''Monofyzitizmus''' (z [[gréčtina|gréckeho]] μόνος ''monos'' jeden + φύσις ''fysis'' prirodzenosť) je [[kristológia|kristologický]] názor, že [[Ježiš Kristus]] mal iba jednu, a to celkom [[boh|božskú]] a nie [[človek|ľudskú]] [[prirodzenosť]]. Prvé tri storočia otriasali cirkev spory: Kto je Ježiš Kristus? Je stvorením Otca ([[arianizmus]] – odmieta božskú prirodzenosť)? Je formou zjavenia jedného Boha ([[modalizmus]])?
Prvý [[ekumenický koncil]] v [[Prvý nicejský koncil|Niceji]] r.325 zavrhol arianizmus ako bludnú náuku a učil, že Kristus je Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, jednej podstaty s Otcom. Na treťom ekumenickom koncile v [[Efezský koncil|Efeze]] v r. [[431]] bolo zavrhnuté nestoriánstvo, ktoré učilo, že Boh prebýva v Ježišovi ako v chráme. Niektoré názory sa týmto zavrhli, ale spor o presné stanovenie vzťahu božstva a ľudstva v Ježišovi ešte nebol ukončený.
== Eutyches ==
Archimandrita jedného carihradského kláštora neďaleko [[Konštantínopol]]u a protivník nestorianizmu, spojil obe prirodzenosti Krista tak, že fakticky zostala len jedna jediná, a to božská, čím poprel, že ľudská skutočnosť existuje v Kristovi nezmiešane vedľa božskej podstaty v jednej osobe [[Logos|Logu]]. Týmto bolo spochybnené Ježišovo ľudstvo a zároveň vlastná podstata jeho vykupiteľského diela a tajomstvo spásy. Eutychovo učenie bolo nazvané ''monofyzitizmom''.
Na miestnej [[synóda|synóde]] v r. 447 odsúdil [[Zoznam konštantínopolských patriarchov|konštantínopolský patriarcha]] Eutycha za [[heretik]]a a žiadal jeho zosadenie zo svojho úradu, pretože nechcel svoje učenie odvolať. Eutycha však podporil alexandrijský patriarcha [[Dioskúros]], obhajujúci podobný názor a neprijali rozhodnutie synódy. Preto zvolal cisár Theodosius II. r. 449 svoju vlastnú synódu do Efezu. Stretnutie sa odohralo pod vplyvom alexandrijského patriarchu a Eutychces tu bol rehabilitovaný, bol navrátený do jeho úradu. [[Lev I. (pápež)|Pápež Lev I.]], ktorého vyslanci na zhromaždení neboli pripustení k slovu, ho označil za „lupičskou synódu“.
Požadoval nové zvolanie koncilu – v [[Chalkedonský koncil|Chalkedone]]. Vo svojom liste pápež vykladá náuku o dvoch prirodzenostiach v Krista, ktoré sú nezmiešane a nerozdelene spojené v jednej osobe Krista.
Pre západnú teológiu boli týmto pápežským vysvetlením dané smernice pre ďalší teologický vývoj, zvlášť, keď chalkedonský koncil v r.[[451]] rozhodol v rovnakom duchu.
V nasledujúcom storočí sa z monofyzitizmu vyvinul [[monoteletizmus]], ktorý sa pokúšal nájsť strednú pozíciu medzi výrokmi Chalkedonského koncilu a monofyzitmi. Stúpenci koncilu však aj toto riešenie zavrhli, a to napriek snahám [[byzantská ríša|byzantských]] [[cisár]]ov dosiahnuť v tejto otázke cirkevnú jednotu. Monoteletizmus potom zastávala najmä [[maronitská cirkev]], a to až do doby, keď znovu nastolila cirkevné spoločenstvo s katolíckou cirkvou.
| |||