Kornel (pápež): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: mzn:کورنلیوس |
formulácia, rozšírenie |
||
Riadok 27:
| Commons = Cornelius
}}
Svätý '''Kornel''', [[latinčina|lat.]] ''Cornelius'' (pôvod mena: pochádzajúci z rodu Cornelia; ''cornu'' - roh) († [[jún]] [[253]], Centuricellae, dnešné [[Civitavecchia]]) bol [[pápež]]om, na čele rímskej cirkvi v období [[pontifikát]]u od [[Marec|marca]] [[251]] - do [[jún]]a [[253]].
Pôvodom bol Riman, patricijského rodu. Vieme o ňom viac ako o vtedajšom cisárovi [[Τrebonianus Gallus|Trebonianovi Gallovi]] (251 - 253)
V tom období, už za pápeža [[
== Protipápež Novacián ==
Keď rímsky [[cisár]] [[Gallus]] (251 - 253) znova začal v júni 252 s prenasledovaním, Kornelius bol uväznený, poslaný do vyhnanstva do Centumcelae (dnes rímsky [[prístav]] Civitavecchia) kde zomrel.▼
Keďže pápež Kornelius bol pri znovuprijímaní takýchto "padlých" rozvážne zhovievavý, stal sa pre mnohých (hlavne pre prívržencov veľmi prísneho Novaciána) ako pápež neprijateľný. Rozkol nadobudol definitívnej podoby, keď sa Novacián proti nemu postavil a menšina ho zvolila za [[protipápež|vzdoropápeža]]. Korneliovi vytýkal vlažnosť vo viere a svoj krok sa snažil ospravedlniť tvrdením, že v cirkvi nie je miesto pre ťažkých hriešnikov. Novacián bol talentovaný teológ a prvý spisovateľ v dejinách rímskeho kresťanstva píšuci latinsky. Jeho hlavné dielo „De trinitate“ (O Trojici) je prvým teologickým traktátom v latine. V strete oboch pápežov hral taktiež rolu novacianizmus. Novacián zastával prísnu líniu. Jeho stúpenci založili „cirkev čistých“ ([[Albigénstvo|katari]]) a znovu krstili tých, čo k nim prestúpili.
Na rímskej synóde na jeseň r. 251 bol pápežov postoj schválený, Novaciánove obvinenia odmietnuté a biskupmi bol vylúčený z cirkvi. Novacián založil svoju vlastnú cirkev, avšak počet jeho stúpencov ostal obmedzený, i keď úporne prosil o zachovanie vernosti všetkých, ktorí pristupovali k stolu [[Ježiš Kristus|Pána]], ako ironicky píše Kornelius:
„Keď totiž Novacián po obetovaní darov každému pridelí a poskytne, čo jeho je, núti úbohých ľudí k prísahe namiesto vďakyvzdania. Keď sa chudák chopí chleba, drží ho za ruku a pustí ho až potom, ako zloží prísahu, v doslovnom znení: '',Prisahaj mi pri krvi a tele nášho Pána Ježiša Krista, že ma nikdy neopustíš a nikdy neprebehneš ku Korneliovi!´ ''“ <ref>{{Citace monografie | příjmení = Gelmi | jméno = Josef | rok = 1994 | titul = Papežové: od svatého Petra po Jana Pavla II. | vydavatel = Mladá fronta | místo = Praha | strany = 17 | poznámka = dále jen Gelmi (1994)}}</ref>
O Novaciánovom ďalšom živote je známe veľmi málo, pravdepodobne zomrel v r. 258 [[mučeník|mučeníckou]] smrťou.
Kornelius v jedom z jeho prvých listov v latinčine informuje, že rímsku obec roku 253 tvorilo: 46 kňazov, 7 jáhnov a 7 ich pomocníkov, 42 [[akolyt|akolytov]], 56 lektorov, exorcistov a [[ostiár|ostiárov]] a 1500 vdov a detí (nepochybne siroty po mučeníkoch). Z toho môžeme usudzovať, že sa rímska obec skladala z niekoľko desiatok tisíc kresťanov. <ref>Gelmi (1994), str. 17.</ref>
▲Keď rímsky
Kornélius je uctievaný ako svätec (jeho pamiatka sa slávi 16. [[september|septembra]]), okrem toho je jeho meno zmieňované v 1. eucharistickej modlitbe.
== Referencie ==
<references/>
== Literatúra ==
* {{Citace monografie | příjmení = Fischer - Wollpert | jméno = Rudolf | odkaz na autora = Rudolf Fischer – Wollpert | rok = 1995 | titul = Malý teologický slovník: přehled papežů | vydavatel = Zvon | místo = Praha | isbn = 80-711312-4-5}}
* GELMI, Josef. ''Papežové: od svatého Petra po Jana Pavla II. '' 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 8020404570
* WIERUSZ-KOWALSKI, ''Jan. Encyklopedie papežství. '' Vyd. 1. V Prahe: Academia, 1994. ISBN 8020001913
* RENDINA, Claudio. ''Příběhy papežů: dějiny a tajemství : životopisy 265 římských papežů. '' Vyd. 1. Praha: Volvox Globator, 2005. ISBN 8072075748
* DIAN Daniel; JUDÁK Viliam. ''Každý deň so svätými '' 2. diel, Spolok svätého Vojtecha: Trnava 2007 ISBN 978-80-7162-679-4
== Iné projekty ==
|