Kornel (pápež): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 39:
Na rímskej synóde na jeseň r. 251 bol pápežov postoj schválený, Novaciánove obvinenia odmietnuté a biskupmi bol vylúčený z cirkvi. Novacián založil svoju vlastnú cirkev, avšak počet jeho stúpencov ostal obmedzený, i keď úporne prosil o zachovanie vernosti všetkých, ktorí pristupovali k stolu [[Ježiš Kristus|Pána]], ako ironicky píše Kornelius:
„Keď totiž Novacián po obetovaní darov každému pridelí a poskytne, čo jeho je, núti úbohých ľudí k prísahe namiesto vďakyvzdania. Keď sa chudák chopí chleba, drží ho za ruku a pustí ho až potom, ako zloží prísahu, v doslovnom znení: '',Prisahaj mi pri krvi a tele nášho Pána Ježiša Krista, že ma nikdy neopustíš a nikdy neprebehneš ku Korneliovi!´ ''“ <ref>
O Novaciánovom ďalšom živote je známe veľmi málo, pravdepodobne zomrel v r. 258 [[mučeník|mučeníckou]] smrťou.
Riadok 46:
Keď rímsky cisár Gallus znova začal v júni 252 s prenasledovaním, Kornelius bol uväznený, poslaný do vyhnanstva do Centumcelae (dnes rímsky [[prístav Civitavecchia]]) kde zomrel. Jeho ostatky boli neskôr prevezené do Ríma a pochované vo vlastnej hrobke v Kalixtových katakombách. Jeho náhrobný kameň ako jediný medzi najstaršími pápežskými náhrobkami nesie latinský nápis.
Kornélius je uctievaný ako svätec (jeho pamiatka sa slávi 16. [[september|septembra]]), okrem toho je jeho meno zmieňované v 1. eucharistickej modlitbe.
== Referencie ==
| |||