Dieterich Buxtehude: Rozdiel medzi revíziami

Buxtehude „Obdaril voľné formy hudby (toccatu a fúgu) aj viazané formy (passacagliu a organový chorál) ohňom príznačným pre jeho náruživú osobnosť. Odvážné harmónie toccat, rozmach pedálových sól a fantasticky tvarované melodické kontúry prezrádzajú skladateľa nepokojnej a nesmierne tvorivej predstavivosti. Fúgy ešte stále čerpajú z rapsodického toku toccat, pričom jednotlivé úseky sú často zviazané tématicky, na spôsob variačného recercaruricercaru. Fúgové témy často využívajú opakované tóny a občas načrtávajú tonálnu harmóniu pomocou zmenšených septím.“<ref>{{Citácia knihy