Nebukadnesar II.: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.3) (robot Zmenil: de:Nabu-kudurri-usur II. |
aktualizácia, rozšírenie |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Nebukadnessar II.jpg|thumb|200px|Rytina možno zobrazujúca
'''Nebukadnesar II.''' (menej správne: '''Nabukadnezar (II.)'''; zriedkavo '''Nebuchadresar'''; v Biblii (Septuaginte) '''Nabuchodonozor'''; na Blízkom Východe aj ''Nebukadnesar Veľký'') bol v rokoch [[605 pred Kr.|605]] - [[562 pred Kr.]] kráľ [[Babylónia#Novobabylonská ríša|Novobabylonskej ríše]]. Bol členom [[2. chaldejská dynastia|2. chaldejskej dynastie]], syn [[Nabopolasar]]a. Za jeho vlády Novobabylonská ríša dosiahla najväčší rozmach. Do dejín sa zapísal víťazstvom nad [[Egypt]]om v [[Bitka pri Karchemiši|bitke pri Karchemiši]], monumentálnymi stavbami v [[Babylon]]e, ako aj úlohou v biblickej [[Kniha
Nebukadnesar vstúpil do dejín však prevažne ako negatívna postava, a to v biblickej tradícii. Súčasťou jeho mocenských výbojov na západe bolo aj zničenie [[Judské kráľovstvo|Judského kráľovstva]], ktoré dovŕšil zborením [[Jeruzalem]]a a vyplienením [[Jeruzalemský chrám|Jeruzalemského chrámu]] roku [[587 pred Kr.]] V biblických knihách [[
== Meno ==
Riadok 16:
== Rodina ==
Nebukadnesar bol najstarším synom a následníkom
* [[
* Eanna-šarra-ussur = titulovaný ako kráľovský princ v doklade z 18. roku Nebukadnezzarovej vlády
* Marduk-šuma-ussur = titulovaný ako kráľovský princ v doklade z 40. a 42. roku Nebukadnesarovej vlády
Riadok 24:
* Mušezib-Marduk = kráľovský princ
* Marduk-nádin-šumi = kráľovský princ
* Kaššaja = Nebukadnesarova dcéra, manželka [[Neriglissar]]a (Nergal-šarra-ussura), ktorý získal babylonský trón po zavraždení
=== Nebukadnesar, Nabonid a Belšasar ===
Príbuzenský pomer [[Nabonid]]a (Nabu-na’ida) k Nebukadnesarovi nie je jasný. Je možné, že išlo o jeho syna. Ako pravdepodobnejšie sa ale zdá, že bol manželom inej Nebukadnesarovej dcéry, ktorej meno nepoznáme. Podľa knihy [[Daniel]] bol aj [[Bélšazzar]] Nebukadnesarovým synom. V babylonských dokumentoch sa pre neho používa skutočne označenie ''máru'', ktoré mohlo ale znamenať rovnako syn ako vnuk. Ako pravdepodobnejšie sa zdá, že bol synom Nabonida, teda Nebukadnesarovým vnukom.▼
{{Hlavný článok | Kniha proroka Daniela#Bélšaccar}}
▲Príbuzenský pomer [[Nabonid]]a (Nabu-na’ida) k Nebukadnesarovi nie je jasný. Je možné, že išlo o jeho syna. Ako pravdepodobnejšie sa ale zdá, že bol manželom inej Nebukadnesarovej dcéry, ktorej meno nepoznáme.
== Politické úspechy ==
Ešte za vlády svojho otca Novobabylončania dobýjali (sčasti egyptské) oblasti Palestíny a Sýrie, jedným z hlavných veliteľov bol pri týchto výpravách ako kráľovský syn práve Nebukadnesar (II.). Roku 605 pred Kr. dobyl strategické mesto [[Karchemiš]] (na Eufrate; [[Bitka pri Karchemiši]]) s egyptskou posádkou a následne dobyl celú Palestínu a Sýriu. Táto bitka znamenala definitívny zánik [[Asýrska ríša|Asýrskej ríše]] a stratu vplyvu Egypta na [[Stredný východ|Strednom východe]]
Po smrti svojho otca sa stal novobabylonským kráľom (605 pred Kr. – 562 pred Kr.). Ríša bola organizovaná podľa novoasýrskeho vzoru. Jeho politicky premyslený sobáš s médskou princeznou Amytis znamenal prímerie s mocnou Médskou ríšou, ktorá ležala na severe. Zameral sa teda najmä na krajiny ležiace západným smerom. Už ako kráľ pokračoval v bojoch v Sýrii a roku [[601]] sa neúspešne pokúsil dobyť Egypt. Prvýkrát dobyl [[Jeruzalem]]16. marca 597 pred Kr. a
V závere svojho života predpovedal budúci pád Babylonskej ríše. Zomrel medzi druhým a šiestym mesiacom 43. roku svojej vlády a po ňom nastúpil jeho syn [[Amél-Marduk]].
== Stavebná činnosť ==
[[Súbor:Hanging Gardens of Babylon.jpg |thumb| Slávne Semiramidine visuté záhrady - umelcova predstava tohto divu svta]]
[[Súbor:Ishtartor.jpg |thumb| Ištarina brána]]
Preslávil sa nielen svojimi výbojmi, ale aj svojou stavebnou činnosťou. Babylon bol markantne zničený Asýrčanmi - po jeho dobytí dokonca presmerovali tok rieky [[Eufrat]], aby tiekla priamo cez jeho zrúcaniny. Nebukadnesar pokračoval v rekonštrukciách svojho otca. Snažil sa zo svojho hlavného mesta urobiť svetovo obdivované a nedobytné mesto. Boli obnovené chrámy starých babylonských božstiev a postavené nové. Svoj palác nepokryl bronzom, ale zlatom, striebrom a drahými kameňmi. Postavil aj most cez Eufrat, ktorý spájal obe časti mesta a jeho základy boli špeciálne chránené [[asfalt]]om voči erózii vodnými prúdmi. Poučený minulými porážkami mesta postavil okolo neho trojité hradby široké 6,5 metra a a priestor medzi nimi vypĺňala voda. O týchto rozmeroch, ako ich udávali starovekí historici, sa storočia pochybovalo, až kým ich presne nepotvrdili archeologické vykopávky. V hradbách boli brány venované rôznym božstvám, najslávnejšia z nich „[[Ištarina brána]]“ bola zakončením 16 metrov širokej cesty procesií. Obnovil aj [[Babylonská veža (Babylon)|babylonskú vežu]] čiže [[zikkurat]] [[Etemenanki]] v chrámovej sústave boha [[Marduk]]a Esagile. Pripisuje sa mu stavba jedného zo siedmych divov sveta - [[Semiramidine visuté záhrady]] - pre jeho manželku Amytis, aby jej pripomínali rodné Médsko.
Jeho stavebná činnosť sa neobmedzovala len na Babylon. Medzi Eufratom a Tigrisom severne od Babylonu postavil tzv. [[médsky múr]] na obranu pred prípadnými útokmi. Do Babylonu dal vybudovať aj cestu zo Sýrie, ktorá slúžila jednak na strategické účely a jednak na prepravu dovážaného luxusného tovaru. Náboženské stavby realizoval aj v neďalekom meste [[Borsippa]]. Postavil aj prístav v Perzskom zálive a vybudoval veľkú nádrž pri meste [[Sippar]]. Všetky tieto stavby si vyžadovali otrockú prácu obrovského množstva ľudí - tých najpravdepodobnejšie získali ako zajatcov na vojnových výpravách v západnej Ázii.
== Nebukadnesar v Biblii ==
[[Súbor:William_Blake_-_Nebuchadnezzar_-_WGA02216.jpg |thumb| Umelcova predstava Nebukadnesarovho šialenstva]]
Hoci je často spomínaný už v [[Knihy kroník|knihách Kronických]], ktoré stručne popisujú [[babylonské zajatie]], oveľa známejší je svojou úlohou v [[kniha proroka Daniela|knihe proroka Daniela]] - ide o najznámejšie biblické príbehy. V 1. kapitole vystupuje ako prezieravý panovník, ktorý získava schopných mužov pre svoju administratívu aj medzi porazenými nepriateľskými národmi. V 2. kapitole sa mu sníva sen, ktorý ho znepokojí a chce zistiť jeho význam - o soche zo zlata, striebra atď. a na hlinených nohách. Jeho astrológovia a veštci mu však nedokážu povedať čo sa mu snívalo (po zobudení dej sna zabudol) a ani podať výklad. To dokáže až Daniel, ktorému Boh ako odpoveď na jeho modlitbu, oznámi sen i výklad. V 3. kapitole prikáže vybudovať [[modla|modlu]], ktorej sa každý pod hrozbou smrti musí klaňať. Neposlúchnu ho traja židia, ktorých následne nechá hodiť do horiacej pece. Tí však Božím zásahom prežijú a Nebukadnesar uzná moc a zvrchovanosť ich Boha. V 4. kapitole (je písaná v 1.osobe) sa mu sníva sen, ktorý mu Daniel vyloží ako Božie varovanie pred pýchou. Po nezmenení sa, ho postihne trest presne podľa sna - príde o rozum a žije ako divá zver stanovený čas. S poznaním, že skutočným vládcom všetkého je Najvyšší Boh sa mu navracia aj duševné zdravie a jeho vláda nad Babylonskou ríšou.
Biblické podanie súhlasí s našimi súčasnými znalosťami o tomto panovníkovi. Kým Biblia ho popisuje ako významného vladára, ktorému Boh dal všetky národy, aby mu slúžili, dnes vieme, že šlo o najväčšieho panovníka babylonskej ríše a pravdepodobne celého Východu.
Jeho stavebná činnosť nemá obdoby - zdá sa, že postavil alebo obnovil každé mesto a chrám v celej krajine. Približne 90% Babylonu je jeho dielo („nie je to ten veľký Babylon, ktorý som (ja) postavil?“ [[kniha proroka Daniela|Daniel]] 4. kapitola) a približne 95% všetkých ostatných stavieb v širokom okolí je z tehál, na ktorých je jeho pečať.
Jeho zvláštna choroba je dnes stotožňovaná so známou, i keď pomerne zriedkavou psychickou chorobou - [[klinická lykantropia]]. Zatiaľ nie je bližšie známe, kedy sa u neho prejavila. Záznamy o jeho aktívnom živote v dielach starovekých historikov neponechávajú v prvých desaťročiach jeho vlády priestor pre čas „šialenstva“ uvedený v Biblii. Aj jej text skôr napovedá, že to mohlo byť skôr ku koncu jeho vlády, keď si s pýchou obzeral už monumentálne vybudovaný [[Babylon]]. Ďalší problém spôsobuje nejasne vymedzený čas trvanie tejto duševnej poruchy - v Biblii sa hovorí o 7 „časoch“, čo nemusí byť nutne (našich) 7 [[rok]]ov. Bol objavený nápis na bronzovej platni venovanej chrámu v [[Borsippa|Borsippe]], kde ďakuje bohom za „predĺženie dní môjho života“, ale nie je isté, že sa to vzťahuje na vyliečenie zo „šialenstva“ spomínaného v Biblii. V súčasnosti sa predpokladá, že ak by skutočne išlo o 7 našich rokov mohlo to byť ku koncu jeho panovania a po vyliečení panoval ešte rok do svojej smrti.<ref>Flavius Josephus. The Judean Antiquities. Book 10, Whiston Chapter 10, Whiston Section 6 (229)</ref>
== Referencie ==
<references />
== Literatúra ==
* Bič, Miloš. Při řekách babylónských. Praha : Vyšehrad, 1990.
* Kol. autorov, Dějiny Mezopotámie. Praha : Karolinum, nakladatelství Univerzity Karlovy, 1998.
* Kol. autorov, Nový biblický slovník. Praha. 1996
* Wiseman, D.J. ''Nebuchadrezzar and Babylon''. Oxford University Press: 1983.▼
* Vojtech Zamarovský. Za siedmimi divmi sveta. Vydavateľstvo: Perfekt, 2010
== Pozri aj ==
* [[Babylonia]]
* [[Bitka pri Karchemiši]]
* [[Klinická lykantropia]]
* [[Kniha proroka Daniela]]
* [[Novobabylonská ríša]]
* [[Perzská ríša]]
* [[Starý zákon]]
==
* Nebukadnesar II. [[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/407575/Nebuchadrezzar-II Dostupné online]]
▲Wiseman, D.J. ''Nebuchadrezzar and Babylon''. Oxford University Press: 1983.
[[Kategória:Biblia]]
[[Kategória:Starý zákon]]
[[Kategória:Vládcovia Babylonie]]
| |||