Hydrodynamický menič: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d uprava obr., novy nazov, kateg. |
oprava textu, doplnenie zákl. vzorcov |
||
Riadok 2:
'''Hydrodynamický menič krútiaceho momentu''', skrátene '''hydrodynamický menič''' je typ zdokonalenej [[hydrodynamická spojka|hydrodynamickej spojky]], ktorá prenáša sily medzi súčiastkami rotujúcimi rozličnými rýchlosťami. Používa sa všade tam, kde je potrebné hydraulicky oddeliť hnací a hnaný hriadeľ a kde je zároveň potrebné násobiť prenášaný [[krútiaci moment]].
Hydraulické oddelenie medzi pohonom (primár) a náhonom (sekundár) zabráni prenosu rázov a tlmí torzné kmity, ktoré sú škodlivé
== Použitie ==
Riadok 9:
* priemyselné pohony a prevodovky v rozličných [[dopravník]]och, navíjacích bubnoch, vŕtacích plošinách
* pohony lodí
== História ==▼
* Základný princíp hydrodynamickej spojky bol patentovaný dipl.ing. Hermannom Föttingerom v roku [[1905]], v súčasnosti je vedený pod č. DE221422 na nemeckom patentovom úrade▼
* 1915: Föttinger dostal patent (DE238804) na riešenie, ktoré bolo veľmi podobné neskôr sériovo vyrábaným meničom▼
* 1928: bol vyvinutý prvý trilok menič▼
* 1936: hydrodynamický prenos výkonu 2x442 kW bol použitý na motorových vozňoch série Leipzig, typ. DR 137 233(234)▼
* 1938: GM použil trilok menič v sériovej výrobe ▼
* 1950: Masové rozšírenie meničov vo všetkých odvetviach dopravy ▼
== Princíp ==
Hydrodynamické meniče nepatria k prevodníkom, či [[transformátor]]om, ale k variabilným prevodovkám s "nekonečným počtom redukčných prevodov".
[[File:Menič bez spojky.jpg|thumb|Menič bez spojky]]
Řádek 21 ⟶ 28:
* veko
Čerpadlo a veko spolu bývajú spájané skrutkovými spojmi alebo zváraním a vytvárajú tak olejotesné puzdro, v ktorom sú spolu uložené rozvádzacie koleso a turbína.Rozvádzacie koleso je v tomto prípade pevne spojené s telesom prevodovky a neotáča sa.
K hydrodynamickému prenosu dochádza tak, že s rastúcimi otáčkami čerpadla začne v meniči prúdiť kvapalina, (najčastejšie [[olej]], vo veľkých meničoch voda), ktorá prúdi od lopatiek čerpadla smerom k turbíne, kde odovzdáva svoju pohybovú energiu. Prúd kvapaliny sa potom stáča smerom k rozvádzaciemu kolesu, kde je usmernený a ohýba sa potrebným smerom späť na vstup do čerpadla.
Tu je kľúčový rozdiel oproti [[hydrodynamická spojka|hydrodynamickej spojke]], kde dochádza pri návrate kvapaliny do čerpadla k rozličným vstupným [[vektor]]om prúdenia kvapaliny na vstupe do čerpadla, čím vznikajú zbytočné straty.(Kvapalina prúdi proti smeru otáčania čerpadla a pod.) Nedochádza k násobeniu momentu.
Pri meničoch sa ale krútiaci moment násobí, znásobenie momentu dosahuje hodnotu 1,4 - 3,0 x, a vyjadruje ho premenná <math> \mu </math>.
Častejšie sa využíva konštrukcia, ktorá umožňuje vypnúť funkciu meniča pomocou lamelovej spojky, a tak dosiahnuť prevod 1:1. V nemeckej literatúre sa označuje ako "trilok" menič. V tomto prípade je ale rozvádzacie koleso namontované na volnobežke, ktorá mu umožňuje voľné otáčanie pri zapnutej spojke. V súčasnosti sa meniče vybavujú okrem spojky aj torzným tlmičom, pre zvýšenie komfortu pri zábere. ▼
<math> \mu = \frac {M_T} {M_\check{C}} </math>
Sily ktoré pôsobia na rozvádzacie koleso pôsobia v protismere k silám pôsobiacim na turbínu a čerpadlo, pričom platí:
<math> M_T + M_\check{C} + M_R = 0 </math>
Pre krútiaci moment na výstupe platí vzťah:
<math> M_T = M_\check{C} + M_R </math>
▲Častejšie sa ale využíva konštrukcia, ktorá umožňuje vypnúť funkciu meniča pomocou lamelovej spojky, a tak dosiahnuť prevod 1:1. V nemeckej literatúre sa označuje ako "trilok" menič. V tomto prípade je ale rozvádzacie koleso namontované na
== Základné pojmy ==
<math> M_T </math> = Krútiaci moment turbíny [Nm]
<math> M_\check{C} </math> = Krútiaci moment čerpadla [Nm]
<math> M_R </math> = Krútiaci moment rozvádzacieho kolesa [Nm]
<math>\nu </math> = Pomer otáčok turbíny a čerpadla
<math> n_T </math> = Otáčky turbíny [ot.min-1]
<math> n_\check{C} </math> = Otáčky čerpadla [ot.min-1]
<math> \omega_T </math> = uhlová rýchlosť turbíny [rad.s-1]
<math> \omega_\check{C} </math> = uhlová rýchlosť čerpadla [rad.s-1]
<math> \mu </math> = pomer krútiacich momentov čerpadla a turbíny (presadenie)
<math> \eta </math> = účinnosť
▲== História ==
▲* Základný princíp hydrodynamickej spojky bol patentovaný dipl.ing. Hermannom Föttingerom v roku [[1905]], v súčasnosti je vedený pod č. DE221422 na nemeckom patentovom úrade
▲* 1915: Föttinger dostal patent (DE238804) na riešenie, ktoré bolo veľmi podobné neskôr sériovo vyrábaným meničom
▲* 1928: bol vyvinutý prvý trilok menič
▲* 1936: hydrodynamický prenos výkonu 2x442 kW bol použitý na motorových vozňoch série Leipzig, typ. DR 137 233(234)
▲* 1938: GM použil trilok menič v sériovej výrobe
▲* 1950: Masové rozšírenie meničov vo všetkých odvetviach dopravy
== Iné projekty ==
|