Alessandro Scarlatti: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
drobné
wikilinky
Riadok 22:
Vo februári [[1684]] sa stal kapelníkom miestokráľa v [[Neapol]]e. Tu skomponoval celý rad opier v štýle opera seria, ktoré boli mimoriadne obľúbené. Komponoval aj početné oratória a hudbu k rozmanitým štátnym príležitostiam.
 
V roku [[1702]] Scarlatti Neapol opustil a vrátil sa až keď španielsku nadvládu vystriedala rakúska. Medzitým bol v priazni [[Ferdinand III.|Ferdinanda III. Medicejského]] a komponoval opery pre jeho súkromné divadlo vo [[Florencia|Florencii]]. Okrem toho sa stal kapelníkom [[kardinál]]a Ottoboniho v Ríme a na jeho príhovor aj kapelníkom jedného z najdôležitejších rímskych chrámov [[ChrámBazilika svätejPanny Márie Väčšej|chrámu sv. Márie Väčšej]].
 
Po krátkom pobyte v [[Benátky|Benátkach]] a [[Urbino|Urbine]] sa vrátil v roku [[1708]] do Neapola, kde zostal až do roku [[1717]]. Vtedy sa zdalo, že Neapol je už unavený Scarlattiho hudbou a na záver svojho života sa Alessandro vrátil tam, kde jeho hudobná dráha začínala, do Ríma. Tu vytvoril svoje najslávnejšie opery: ''Telemaco'', [[1718]]; ''Marco Attilio Regolò'', [[1719]] a ''La Griselda'', [[1721]] a mnoho nádhernej chrámovej hudby.