Putikov vŕšok: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix
d fix
Riadok 83:
}}</ref> Prvé podrobnejšie výskumy geológie Putikovho vŕška uskutočnil v 50. rokoch F. Fiala.
 
Geologicky je sopka viazaná na najmladší alkalicko-bazaltový vulkanizmus, ktorý sa v Západných Karpatoch začal v období po skončení hlavnej neogénnej sopečnej aktivity a trval od vrchného [[miocén]]u až do [[kvartér|štvrtohôr]]. Z hľadiska regionálneho členenia patrí medzi alkalické-bazaltové sopky [[stredoslovenské neovulkanity|stredoslovenského vulkanického poľa]]. Z hľadiska horninového zloženia ju tvoria hlavne alkalické [[olivín|olivinické]] [[bazalt]]y až nefelinické [[bazanit]]y.<ref name="exk.spr.">Konečný, V., Lexa, J., Šimon, L., 2001, Nová Baňa-Brehy, najmladší vulkán Putikov vŕšok, lávové prúdy. in ''Sprievodca exkurzie zjazdu Slovenskej geologickej spoločnosti 2001''. Mineralia Slovaca, 33, s. 263</ref>.
 
Zvyšky vyhasnutej sopky buduje hlavne [[troskový kužeľ]] tvorený [[Pyroklastický sediment|pyroklastickými]] sedimentami a [[lávový prúd|lávové prúdy]] rôznej dĺžky. Troskový kužeľ je tvorený [[troska|troskovo]]-lapilovým tufom, [[aglutinát]]mi a vulkanickými bombami. Lávové prúdy sú najtenšie v centrálnej časti vulkánu a hrubnú smerom do doliny [[Hron]]a, kde dosahujú až 15 m. Najdlhší zaznamenaný lávový prúd tiekol smerom na sever a dosahoval dĺžku okolo 3,2 km. V oblasti medzi [[Nová Baňa|Novou Baňou]] a [[Brehy|Brehmi]] tento prúd prenikol do koryta rieky [[Hron]] a na čas ho prehradil. Práve datovanie sedimentov Horna pomocou rôznych metód a najmä použitie opticky stimulovanej luminiscencie umožnilo určiť vek sopky ako [[vrchný pleistocén]] asi 102 000 ± 11 000 rokov.<ref name="exk.spr."/><ref>Šimon, L., Malgay, J., 2005, [http://www.geology.sk/doc/min_slov/ms_2005/MS_2005_37_3.pdf ''Datovanie sedimentov podložia lávového prúdu vulkánu Putikov vrch metódou opticky stimulovanej luminiscencie.''] Mineralia Slovaca, 37, s. 279–281</ref>