Higgsov bozón: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
aktualnost |
→Vlastnosti: oprava wiki linku |
||
Riadok 35:
V priebehu experimentálneho štúdia boli niekoľkokrát zúžené intervaly možnej pokojovej hodnoty jeho hmotnosti. Prvotné významné limity pochádzali z experimentov na urýchľovači [[LEP]] v [[CERN]]e so spodnou hranicou hmotnosti Higgsovho bozónu 114.4 GeV/c2 pri 95% konfidenčnej úrovni, horná hranica hmotnosti bola približne 158 GeV pri 95% konfidenčnej úrovni. Tieto údaje sa vzťahujú na Higgsov bozón zodpovedajúci štandardnému modelu časticovej fyziky, čo nevylučuje častice podobné Higgsovmu bozónu predpovedané alternatívnymi teóriami k štandardného modelu s hmotnosťami mimo dané limity.
Súčasné experimenty [[CMS (experiment)|CMS]] a [[ATLAS]] zúžili pravdepodobný interval na 125 až 127 GeV/c2 s konfidenčným levelom 5 sigma, kde bol pozorovaný zatiaľ neznámy bozón 9objav prezentovaný dňa 4. júla 2012). Presné vlastnosti neznámeho bozónu sú študované, formálne objav Higgsovho bozónu nebol oznámený, Higgsov bozón tak stále zostáva jedinou nrpozorovanou časticou štandardného modelu.
Higgsov bozón je asociovaný s tzv. [[Higgsov mechanizmus|Higgsovým mechanizmom]], ktorý vysvetľuje, ako väčšina elementárnych častíc získava svoju hmotnosť.<ref>Hmotnosti kompozitných častíc, ako sú protón a neutrón by boli len sčasti v dôsledku Higgsovho mechanizmu a a už dnes sa chápu ako dôsledok silnej interakcie.</ref> Napríklad, Higgsov bozón by vysvetlil rozdiel medzi [[nehmotná častica|nehmotným]] [[fotón]]om, ktorý sprostredkúva [[elektromagnetizmus]], a hmotnými [[W a Z bozóny|W a Z bozónmi]], sprostredkúvajúcimi [[slabá sila|slabú silu]]. Ak Higgsov bozón existuje, je integrálnym a trvalým komponentom [[Hmota|materiálneho sveta]].
| |||