|
== Vlastnosti ==
Higgsov bozón je podľa štandardného modelu časticovej fyziky časticanesie snulový nulovýmelektrický [[náboj]]om. PretožeV máštandardnom nulovýmodeli mu pripisujeme nulovú honotu medzi [[spin (fyzika)|spinu]]. jePatrí preto tomedzi [[skalárny bozón|skalárne bozóny]]. Experimentálne neboli doposiaľ pozorované, žiadne elementárne častice s nulovým spinom, aj keď existuje veľké množstvo kompozitných častíc so spinom nula. Štandardný model časticovejnaopak fyzikyopisuje nepredpovedáuž presnúiba hodnotu[[bozón]]y jeho(častice majúce celočíselný [[hmotnosťspin (fyzika)|hmotnostispin]]) s vyšším spinom. V prípade [[fotón]]u, tátoW môžea byťZ určenábozónov jedinea experimentálnemenej (vznámeho prípade[[gluón]]u akje existujeecxperimentálne Higgsovpotvrdený spin 1 a tieto bozóny zaraďujeme medzi [[vektorové bozón)]]y.
VŠtandardný priebehumodel experimentálnehočasticovej štúdiafyziky bolinepredpovedá niekoľkokrátpresnú zúženéhodnotu intervaly[[hmotnosť|hmotnosti]] možnejHiggsovho hodnotybozónu. jehoAko pokojovejvoľný hmotnostiparameter teórie musí byť určená experimentálne (v prípade ak existuje Higgsov bozón). Možné limity boli v priebehu experimentálneho štúdia niekoľkokrát zúžené. Prvotné významné limity pochádzali z experimentov na urýchľovači [[LEP]] v [[CERN]]e so spodnou hranicou hmotnosti Higgsovho bozónu 114.4 GeV/c2 pri 95% konfidenčnej úrovni, horná hranica hmotnosti bola približne 158 GeV pri 95% konfidenčnej úrovni. Tieto údaje sa vzťahujú na Higgsov bozón zodpovedajúci štandardnému modelu časticovej fyziky, čo nevylučuje častice podobné Higgsovmu bozónu predpovedané alternatívnymi teóriami k štandardného modelu s hmotnosťami mimo dané limity.
Súčasné experimenty [[CMS (experiment)|CMS]] a [[ATLAS]] zúžili pravdepodobný interval na 125 až 127 GeV/c2 s konfidenčným levelom 5 sigma, kde bol pozorovaný zatiaľ neznámy bozón (objav prezentovaný dňa 4. júla 2012). Presné vlastnosti neznámeho bozónu sú naďalej študované, formálne objav Higgsovho bozónu nebol oznámený,. Higgsov bozón tak stále zostáva jedinou nepozorovanou časticou štandardného modelu.
Higgsov bozón je asociovaný s Higgsovým poľom, zodpovedápričom pretozodpovedá určitej kvanto-mechanickej excitácii tohto poľa. Teória predpokladá spontánnenenulovú narušeniehodnotu symetrieHiggsovho vákuapoľa pomocouvo nenulovejvákuu, vákuovejčím hodnotyby Higgsovhodochádzalo poľak spontánnemu narušeniu rotačnej symetrie vákua. Elementárne častice následne interagujúmôžu interagovať s vákuovounenulovým hodnotouHiggsovým Higgsovho poľapoľom. Sila väzby danej elementárnej častice na Higgsovo pole je veľmi špecifická a závisí od druhu elementárnej častice. To sa následne prejavuje potom v rozdielnych hodnotách hmotností napríkladtýchto medzičastíc. Napríklad [[nehmotná častica|nehmotnýmnehmotný]] [[fotón]]om, ktorý sprostredkúva [[elektromagnetizmus]], aneinteraguje hmotnýmis [[WHiggsovým apoľom Zpriamo. bozóny|Naopak hmotné [[W a Z bozónmibozóny]], sprostredkúvajúcimisprostredkúvajúce [[slabá sila|slabú siluinterakciu]] áno. Tento efekt sa nazýva taktiež [[Higgsov mechanizmus|Higgsov mechanizmus]]<ref>Hmotnosti kompozitných častíc, ako sú protón a neutrón by boli len sčasti v dôsledku Higgsovho mechanizmu a a už dnes sa chápu ako dôsledok silnej interakcie.</ref>.
Ak Higgsov bozón existuje, potom patrí do triedy častíc známych ako [[skalárne bozón]]y. [[Bozón]]y majú celočíselný [[spin (fyzika)|spin]], a skalárne bozóny majú spin 0. [[Fotón]] je druhom bozónu, rovnako ako menej známy [[gluón]], spolu s W a Z časticami spomenutými vyššie. Ale tieto častice sú všetky [[vektorové bozón]]y, so spinom 1. V súčasnosti vo vesmíre neexistujú žiadne známe elementárne skalárne bozóny, hoci je známych mnoho kompozitných častíc so spinom 0.
Existujú tiež teórie, ktoré nerátajú s výskytom Higgsovho bozónu, popisované inde ako [[Bezhiggsový model|Bezhiggsové modely]]. Relatívne argumenty nezaložené na modeloch hovoria, že akýkoľvek mechanizmus, ktorý generuje elementárne častice musí byť viditeľný pod škálou 1.4 [[TeV]].<ref>
| 