Propaganda: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 26:
 
…''Nezáleží na tom, aby propaganda mala úroveň, ale na tom, aby viedla k cieľu. Keď sme začínali tu v Berlíne, stanovil som vám ako náš prvý cieľ, aby ste toto mesto, ktoré nás dosiaľ nepoznalo, zoznámili s naším hnutím, aby nás buď nenávidelo, alebo milovalo, ale v každom prípade, aby o nás vedelo. A tento prvý cieľ sme dosiahli. Nenávidia nás i milujú. A keď počujú pojem nacionálny socializmus, nepýtajú sa: Čo je to zač?. Teraz, keď sme dosiahli tento prvý cieľ, môže sa nenávisť premeniť na lásku a láska na nenávisť, ale nikdy nie na ľahostajnosť. Boj s ľahostajnosťou je najťažší. Ak sú dnes v tomto meste dva milióny ľudí, ktorí ma na smrť nenávidia, ktorí ma prenasledujú a ohovárajú, potom viem, že niektorých z nich môžem získať. Už sme zažili, že tí, ktorí nás najkrvavejšie prenasledovali, dnes najodhodlanejšie bojujú za našu ideu. Ako vidíte, záleží na tom, aby propaganda dosiahla cieľ a je nesprávne posudzovať propagandu podľa kritických meradiel, ktoré sa na ňu nehodia.''
 
=== Očierňujúca propaganda ===
Príkladom je jej pôsobenie počas [[studená vojna|studenej vojny]] ([[1946]] – [[1989]]), keď sa masovokomunikačné prostriedky v oboch ideologicky proti sebe postavených táboroch, teda v [[Socializmus|socialistických]] štátoch i v štátoch západnej demokracie navzájom očierňovali a viedli kampane propagandy voči súperovi. Na strane socialistických krajín všetky médiá informovali o imperialistických snahách USA a o vedení lokálnych vojen za účelom vytvárania tzv.bábkových režimov najmä v Latinskej Amerike a v krajinách Afriky a Ázie, o hrozbe vojenského útoku zo strany NATO a o potlačovaní práv pracujúcich v kapitalistických štátoch, na druhej strane
[[Spojené štáty|USA]] ako protiváhu vytvorili rozhlasové stanice ''Slobodná Európa'' a ''Hlas Ameriky'', ktoré informovali o porušovaní ľudských práv počas totality a o zverstvách stalinského režimu, ponechávali priestor pre prácu disidentov utekajúcich z krajín tzv.sovietskeho bloku.
Táto propagačná vojna sa skončila až po stretnutí prezidenta USA [[George H. W. Bush|G.Busha]] a prvého tajomníka ÚV KSSZ [[Michail Gorbačov|M.Gorbačova]] na [[Malta|Malte]], ktoré sa uskutočnilo v dňoch [[2. december|2]].- [[3. december|3. decembra]] [[1989]]. Na stretnutí sa dohodli na rozsiahlom odzbrojení a ukončení amerického embarga na [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a podpísali strategickú zmluvu [[START I]] o obmedzení zbrojenia.
 
V súčasnosti sa očierňujúca propaganda často objaví v prípade napätí medzi krajinami, ako napríklad počas "ochladnutia" vzťahov USA-Ruská Federácia, počas disproporcií v zahraničnej politike ako v prípade sporu USA a Francúzska o nasadení vojakov v Iraku (výzva na bojkot francúzskych potravín), či v prípade lokálnych vojenských konfliktov ako konflikt Ruská Federácia – Gruzínsko v [[2009]], alebo chronický konflikt medzi Izraelom a Palestínou.
 
 
== Propaganda v súčasnosti ==