Vírus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dca Značka: Možný vandalizmus |
d Reverted 2 edits by 176.61.220.30 (talk) identified as vandalism to last revision by Makecat. (TW) |
||
Riadok 6:
'''Vírus''' je častica pozostávajúca z jadra nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA) vloženej do proteínovej schránky infikujúca živé bunky v biologických organizmoch. Vírusy zaraďujeme medzi nebunkové organizmy (''Subcelullata''). Vírusy sú obligátne [[bunka|intracelulárne]] [[parazit]]y, znamená to, že sa môžu reprodukovať iba vo vnútri živej bunky, pretože nemajú vlastný proteosyntetický aparát. Počas replikácie vírusov v hosťovskej bunke môže dôjsť k poškodeniu DNA bunky alebo k jej alternácii. Zdravé ľudské telo reaguje na vírusy produkciou antivírusových proteínov [[interferónov]], ktoré zabraňujú prechodu infekcie na susedné bunky. Niektoré vírusy mutujú neprestajne, takže hosťovské telo nie je schopné vyvinúť si permanentú odolnosť ako napríklad [[AIDS]] a [[Horúčka Lassa]], ktoré pravdepodobne prešli na ľudí z iných cicavcov. Veda o vírusoch sa nazýva [[virológia]]. Americkí vedci dokázali, že vírusy sa dokážu do ľudskej DNA pevne zabudovať a sú dokonca dedičné.<ref>''bild der wissenschaft: Vererbte Viren'', 1/2009, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 9</ref> V roku [[2008]] bol francúzskym výskumným tímom okolo [[Didier Roult|Didiera Roulta]] objavený vírus ''Sputnikvírus'', ktorý napáda iné vírusy. Bol začlenený do novej skupiny [[virofágy]].<ref>bild der wissenschaft: ''Wenn Viren Schnupfen kriegen'', 12/2008, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 32-33</ref>
== Terminológia ==
Termín ''vírus'' sa zvyčajne používa na častice infikujúce [[eukaryot]]ické bunky. Parazity [[prokaryot]]ických buniek ([[baktéria|baktérie]] a podobné organizmy) nazývame termínmi '''bakteriofág''' alebo len '''fág'''. Na označenie jedinej vírusovej častice sa používa názov '''virión'''. Ich výraznou vlastnosťou je schopnosť množiť sa v živých bunkách definovaný ako absolútny biotropizmus.
== Stavba viriónu ==
Vírusy sa typicky skladajú z dvoch a viac funkčných súčastí:
* genetická informácia vo forme [[nukleová kyselina|nukleovej kyseliny]] - [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] alebo [[RNA]]
* kapsid (nazývaný tiež hlavička) - [[proteín]]ový obal, zložený z kapsomér, v ktorom je uložená genetická informácia
* niektoré vírusy majú aj ďalšiu obalovú vrstvu zloženú z [[lipid]]ov a [[glykoproteín]]ov.
* niektoré vírusy majú aj ďalšie funkčné proteínové súčasti, ako sú rôzne stopky, doštičky, tŕne, nožičky a pod.
Telo vírusu môže mať viacero tvarov, medzi najznámejšie patria skrutkovitý tvar (helikálny), bičíkatý tvar (komplexný) alebo 20-sten (ikozaedrálny).
== Životný cyklus vírusu ==
| |||