Adela Burgundská: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2+) (robot Zmenil: ca:Santa Adelaida de Borgonya
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d (SRR) → (Svätá rímska ríša)
Riadok 1:
[[Image:Adelaide of Italy.jpg|thumb|right|Adela Burgunská]]
 
'''Adela Burgundská''' (* [[931]], [[Burgundsko]], † [[16. december]] [[999]], [[kláštor Selz]] v [[Alsasko|Alsasku]]), bola druhá manželka [[cisár]]a [[Otto I. (SRRSvätá rímska ríša)|Otta I. Veľkého]] a jedna z najvýznamnejších [[stredovek]]ých rímskych cisárovien.
 
Bola dcérou [[Burgundsko|burgundského]] kráľa [[Rudolf II. (Burgundsko)|Rudolfa II.]] a jeho manželky [[Berta Švábska|Berty Švábskej]]. Jej bratom bol burgundský kráľ [[Konrád III. (Burgundsko)|Konrád III.]] a prvým manželom taliansky kráľ [[Lothar II.]], ktorému bola zasľúbená už v detstve a za ktorého sa vydala v roku [[947]]. Lothar II. bol však už po troch rokoch manželstva († [[22. november]] [[950]]) otrávený a Adela ako mladá žena ovdovela.
 
Po ovdovení ju markgróf [[Berengar z Ivrey]] (možno zodpovedný za Lotharovu vraždu) držal v zajatí na hrade [[Garda]], lebo ju chcel vydať za svojho syna Adalberta a dosiahnuť tak cez ňu taliansku kráľovskú korunu (podľa langobardskej právnej tradície mohla Adela designovať následníka). Kráľovná však s dcérou Emmou utiekla na hrad [[hrad Canossa|Canossa]] a požiadala o pomoc nemeckého kráľa [[Otto I. (SRRSvätá rímska ríša)|Otta I. Veľkého]], ktorý Berengara porazil a sám sa v roku [[951]] v [[Pavia|Pavii]] s Adelou oženil. Tento sobáš tak priniesol Ottovi právny nárok na taliansku korunu.
 
[[2. februára]] [[962]] bola Adela spolu s manželom v [[Rím]]e korunovaná na cisárovnu. V talianskej i ríšskej politike mala na manžela veľký vplyv a od jej doby dochádza tiež k nárastu intervencií rímskych kráľovien v kráľovských a cisárskych listinách. Sprevádzala manžela i na talianskych výpravách v rokoch [[961]] – [[965]] a [[966]] – [[972]].
 
Adela sa výrazne podieľala na výchove svojho syna [[Oto II. (SRRSvätá rímska ríša)|Otta II.]] a i v jeho dospelosti na neho mala veľký vplyv až do druhej polovice 70. rokov, kedy bolo jej postavenie zatienené postavením Ottovej manželky [[Theophano]] a Adela sa vzdialila od cisárskeho dvora. V rokoch [[975]] – [[980]] sa zdržiavala prevažne v [[Taliansko|Taliansku]] a v [[Burgundsko|Burgundsku]]. Po synovej smrti v roku [[983]] jej spolu s jej nevestou Theophano a [[arcibiskup]]om Willigisom z [[Mainz]]u pripadlo poručníctvo nad maloletým dedičom ríše [[Otto III. (SRRSvätá rímska ríša)|Otom III.]] Pre nezhody s Theophano síce nakrátko opäť opustila dvor, po jej smrti v roku [[991]] však znovu prevzala regentstvo. Po Ottovej plnoletosti v roku [[994]] sa znovu stiahla do ústrania a v posledných rokoch života žila v [[Rád svätého Benedikta|benediktínskom]] [[Kláštor Selz|kláštore Selz]], ktorý okolo roku [[991]] sama založila.
 
Už jej súčasníci, napríklad Gebert z Aurillacu (neskorší [[pápež]] [[Silvester II.]]), ju nazývali ''"mater regnorum"'', teda ''"matka kráľovstva"''. Adela sa angažovala aj v [[clunyjské hnutie|clunyjskom hnutí]], v roku [[1097]] bola svätorečená pápežom [[Urban II.|Urbanom II.]]
Riadok 17:
* Emma – [[966]] vydatá za západofranského kráľa Lothar
 
Manželstvo s [[Otto I. (SRRSvätá rímska ríša)|Ottom I. Veľkým]]
* Henrich
* Bruno
* Matilda, [[opátka]] v [[Quedlinburg]]u
* [[Otto II. (SRRSvätá rímska ríša)|Otto II.]] (* [[955]] – † [[983]])
 
== Iné projekty ==