František Borgia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d dnv/dúv
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d (SRR) → (Svätá rímska ríša)
Riadok 12:
'''Svätý František Borgia''', vl. menom Francisco de Borja y Aragon, (* [[28. október]] [[1510]], [[Gandia]], † [[30. september]] [[1572]], [[Rím]]) bol španielsky [[Spoločnosť Ježišova|jezuitský]] duchovný, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov tohto rádu.
 
Pochádzal z rodiny miestneho vojvodu. Vysoké spoločenské postavenie mu okrem toho zaisťoval i fakt, že bol pravnukom pápeža [[Alexander VI.|Alexandra VI.]] a aragónskeho kráľa [[Ferdinand V. (Aragónsko)|Ferdinanda V.]] Príslušnosť k rodu [[Borgiovci|Borgia]], ktorý hoci neoplýval veľmi dobrou povesťou, mu zaistila dobré spoločenské postavenie a vzťahy. Vďaka nim, po skončení štúdií, bol ako osemnásťročný prijatý na cisárskom dvore [[Karol V. (SRRSvätá rímska ríša)|Karola V.]], ktorý ho menoval [[Katalánsko|katalánskym]] vicekráľom. Františkovu sľubnú kariéru prerušila otcova smrť. Ujal sa otcových pozícií - v roku 1543 sa stal vojvodom z Gandie. O tri roky ho postihla i osobná tragédia; v roku 1546 mu zomrela manželka Eleonora de Castro, ktorá mu zanechala osem detí.
 
Táto životná rana ho primäla k zmene životnej orientácie. Vzdal sa majetkov i vojvodského titulu v prospech najstaršieho syna (súčasne materiálne zabezpečil i ostatné deti) a vstúpil do jezuitského rádu. V roku 1551 bol vysvätený za kňaza a stal sa zástupcom rádu pre Španielsko a Portugalsko. V tejto funkcii sa podieľal na zakladaní rádových kolégií a kláštorov. V roku 1561 ho povolali do Ríma a o štyri roky neskôr bol menovaný v poradí tretím generálom jezuitského rádu. Tu sa naplno prejavila jeho zanietenosť pre duchovné veci. V Ríme pomáhal založiť a riadiť Rímske kolégium, zriadil novú cirkevnú provinciu v Poľsku, nové kolégiá vo Francúzsku, pomáhal organizovať misijné cesty na novoobjavené územia Južnej a Severnej Ameriky. V čase morových epidémií pomáhal chudobným (duchovne i finančne).