Verzia z 14:54, 20. november 2012 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 774 editací d Revízia 4963803 používateľa 188.121.164.134 (diskusia) bola vrátená ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:15, 16. december 2012 upraviť vrátiť TeslaBot (diskusia \| príspevky) Boti 142 144 editací d (SRR) → (Svätá rímska ríša) Ďalšia úprava →
Riadok 21: V roku 1420 sa Žižka opäť prejavil ako geniálny veliteľ. Jeho vynikajúca stratégia prispela k úspešnej obrane Prahy a k porážke prvej [[Križiacke výpravy proti husitom\|krížovej výpravy]] v [[Bitka na Vítkove\|bitke na Vítkove]] 14. júla 1420. V roku 1421 sa podieľal na likvidácii sektárov v Tábore, v júni bol zvolený čáslavským snemom do dvadsaťčlennej dočasnej vlády. Pri dobývaní hradu Rábí v roku 1421 utrpel ťažké zranenie pravého oka. V rokoch 1421 – 1422 sa zúčastnil vojenských operácií v priestore medzi [[Kolín]]om, [[Kutná Hora\|Kutnou Horou]] a [[Havlíčkův Brod\|Nemeckým (Havlíčkovým) Brodom]] proti druhej krížovej výprave a donútil [[Žigmund (~~SRR~~Svätá rímska ríša)\|Žigmuda Luxemburského]] opustiť Čechy. V nasledujúcich rokoch viedol ďalšie vojenské akcie. Na prelome rokov 1422 – 1423 sa názorovo rozišiel s [[Táboriti\|táboritmi]], odišiel do východných Čiech, kde založil vlastný husitský zväz so stálym poľným vojskom. Pokus umiernenej husitskej šľachty poraziť Žižku skončil neúspechom (bitka pri Stauchovom dvore 4.8.1423), ale zároveň viedol na jeseň roku 1423 k založeniu kališnícko-katolíckej aliancie, namierenej proti Žižkovi. Roku 1424 získal Žižka na svoju stranu časť táborských spojencov, mestá [[Klatovy]], [[Žatec]] a [[Louny]] a alianciu porazil v bitke pri Malešove (7.6.1424), ovládol Kutnú Horu, [[Český Brod]], [[Nymburk]] a pomýšľal na dobytie Prahy. K tomu však nedošlo, pretože sa s jej predstaviteľmi v septembri 1424 zmieril. V tom istom roku počas vojenského ťaženia pri obliehaní Přibyslavi zomrel.

Ján Žižka: Rozdiel medzi revíziami