Verzia z 19:56, 29. júl 2005 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací dBez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:03, 3. september 2006 upraviť vrátiť IW-BOT (diskusia \| príspevky) Boti 83 783 editací d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie Ďalšia úprava →
Riadok 18: Rôzne druhy biomembrán sa do seba môžu navzájom premieňať, pričom sa postupne menia aj enzýmy v nich a zloženie ich lipidov. Napríklad z membrán Golgiho vačkov vznikajú pri tvorbe bunkových platničiek rastlinnej bunky nové plazmatické membrány dvoch dcérskych buniek. Takisto dokážu niektoré baktérie a ryby prispôsobiť zloženie svoich biomembrán teplotám okolia. == Zloženie == Základná štruktúra všetkých biomembrán je pomerne podobná, preto sa po anglicky označujú aj ~~"unit~~„unit ~~membrane"~~membrane“. Hrúbka je 5-10 nm. Od roku 1925 sa predpokladá, že pozostávajú z lipidovej dvojvrstvy. V elektrónovom mikroskope sa javia biomembrány trojvrstvovo: osmiofóbna alebo hydrofóbna vrstva: stredná vrstva, ktorá je opticky priepustná pre elektróny, a preto svetlá osmifilné alebo hydrofilné vrstvy: okrajové vrstvy, ktoré sú tmavé. Riadok 30: === Model tekutej mozaiky === Na týchto a iných výsledkoch moderného molekulárneho výskumu je založený tzv. model tekutej mozaiky, ktorého autori sú S. J. Singer a G. L. Nicolson (''Science'' 1971, 1972). Podľa tohto modelu je cytoplazmatická tvorená [[fosfolipid]]mi, ktoré sú usporiadané do dvoch vrstiev. Jednotlivé molekuly fosfolipidov sú orientované hydrofóbnymi (nepolárnymi) alifatickými reťazcami dovnútra membrány a hydrofilnými (polárnymi) koncami tvoria povrch membrány. Každá biomembrána má preto hydrofóbne jadro a dva hydrofilné povrchy: * vnútorný ~~–~~– orientovaný dovnútra bunky, organely alebo [[kompartment]]u * vonkajší ~~–~~– orientovaný navonok bunky, organely alebo kompartmentu Jednotlivé molekuly sú v membráne uložené voľne, môžu sa pohybovať a preto je mebrána pri fyziologických teplotách viskózna a tento model sa nazýva tekutý. Mieru fluidity membrány ovplyvňuje jej zloženie z rôznych typov fosfolipidov, alebo prítomnosť molekúl, ktoré ako keby ''zrieďovali'' hustú hydrofóbnu vrstvu fosfolipidových reťazcov. V prípade eukaryotických buniek je to najmä [[cholesterol]], v prokaryotických membránach sú to [[hopanoid]]y. Okrem tukov (lipidov) sa v biomembráne nachádzajú bielkoviny (proteíny) s rozličnou štruktúrou a funkciou, ktoré sú ponorené rôzne hlboko do vrstvy lipidov. Na základe toho rozoznávame proteíny * povrchové (tiež periférne) ~~–~~ – nachádzajú sa z veľkej časti na povrchu membrány z vnútornej alebo vonkajšej strany, * integrálne ~~–~~– nachádzajú sa pevne ukotvené v membránena povrchu membrány z vnútornej alebo vonkajšej strany * transmembránové ~~–~~– prenikajú celou dvojvrstvou a majú povrchové časti na vonkajšej aj vnútornej strane membrány Bielkoviny sú v membráne často nerovnomerne rozložené - podľa toho, aké majú príslušné časti membrány funkcie.

Biologická membrána: Rozdiel medzi revíziami