Voda: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Značka: Možný vandalizmus
Riadok 1:
[[Súbor:Drinking water.jpg|thumb|Pitná voda]]
 
'''Voda''' alebo zriedkavo '''acqua''' (chemický vzorec '''H<sub>2</sub>O''', novší systémový názov ''oxidán'') je chemická zlúčenina [[vodík]]a a [[kyslík]]a. Je základnou podmienkou pre existenciu [[život]]a na [[Zem]]i. Za normálnej [[teplota|teploty]] a [[tlak]]u je to bezfarebná, číra [[kvapalina]] bez zápachu a chuti. V prírode sa vyskytuje v troch skupenstvách: v pevnom ([[sneh]], [[ľad]]), v kvapalnom (voda) a v plynnom ([[vodná para]]).
 
Je najrozšírenejšou látkou na [[zem|Zemi]]. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri [[pôda|pôde]] prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva.
* Je základnou zložkou [[biomasa|biomasy]], hlavným prostriedkom pre transport živín, pre ich prijímanie a vylučovanie.
* Pre [[rastliny]] je významné nielen jej celkové množstvo za rok, ale tiež výskyt a rozdelenie vo vegetačnom období vzhľadom na ich rastové fázy.
* Pre mnohé živočíchy je voda priamo životným prostredím.
 
== Štruktúra vody ==
[[Súbor:H2O (water molecule).jpg|thumb|Molekula vody]]
* Voda predstavuje [[chemická zlúčenina|chemickú zlúčeninu]] dvoch [[atóm]]ov [[vodík]]a (H) a jedného atómu [[kyslík]]a (O). Atómy v [[molekula|molekule]] vody sú viazané jednoduchou [[kovalentná väzba|polárnou kovalentnou]] väzbou. Intermolekulové vodíkové mostíky sú príčinou napr. vysokej teploty varu vody 100&nbsp;°C.
* Voda sa v prírode vyskytuje v [[plynné skupenstvo|plynnom]], [[kvapalné skupenstvo|kvapalnom]] a v [[tuhé skupenstvo|tuhom skupenstve]].
* Pre svoj dipólový charakter je voda dobrým [[rozpúšťadlo]]m iónových zlúčenín.POJEB SE POJEB SEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEE ty kurvolina
 
== Druhy vody ==
=== Podľa obsahu rozpustených minerálnych látok ===
* [[Destilácia (chémia)|Destilovaná]] - je zbavená minerálnych látok
* Mäkká - obsahuje málo minerálnych látok
* Tvrdá - z podzemných [[prameň]]ov, obsahuje viac minerálnych látok
** [[Minerálna voda|Minerálna]] - Podľa obsahu celkových rozpustených tuhých látok (RL) sa prírodné minerálne vody členia na:
*** veľmi nízko mineralizované (s obsahom RL do 50 mg/l), nízko mineralizované (s obsahom RL 50 - 500 mg/l), stredne mineralizované (s obsahom RL 500 – 1500 mg/l), vysoko mineralizované (s obsahom RL 1 500 - 5 000 mg/l), veľmi vysoko mineralizované (s obsahom RL 5 000 - 15000 mg/l) a soľanky (s obsahom RL nad 15000 mg/l)<ref>Podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách [http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18991&FileName=05-z538&Rocnik=2005 Dostupné online]</ref>.
 
=== Podľa účelu použitia ===
* Úžitková - v priemyselných závodoch (zníži sa tvrdosť vody a tá sa zbaví Ca<sup>2+</sup> a Mg<sup>2+</sup>), v potravinárstve sa vyžaduje [[dezinfekcia|dezinfikovaná]] voda ([[chlór]]ovanie, [[ozón|ozonizácia]], ožarovanie [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialovým žiarením]])
* Napájacia - voda pre parné kotle, zbavená minerálnych solí, aby nevznikol kotlový kameň, ktorý zanáša potrubie
* [[Pitná voda|Pitná]] - je vhodná na každodenné použitie, je zbavená nečistôt, obsahuje vyvážené množstvo minerálnych látok tak, aby neškodili zdraviu
* [[odpadová voda]] -Odpadová voda je znečistená voda, ktorá vzniká a priemysle, v poľnohospodárstve, v domácnostiach, nemocniciach, laboratóriách atď. Čistí sa v čistiarňach odpadových vôd. Veľké závody majú vlastne čistiarne odpadových vôd. Obce odvádzajú odpadovú vodu do najbližších čistiarní odpadových vôd
 
== Vlastnosti ==
=== Fyzikálne ===
* '''[[Povrchové napätie]]''' - je príčinou kapilárnych javov, ako je vzlínavosť vody v [[kapilára]]ch [[pôda|pôdy]] a hornín, zmáčacia schopnosť, tvorba peny, atď.
* '''[[Hustota]]''' – sa zväčšuje od 0&nbsp;°C po teplotu 3,98&nbsp;°C, potom sa pri vyššej teplote zmenšuje
* '''[[Viskozita]]''' – spolu s hustotou podstatne ovplyvňuje hydraulické správanie sa vody. Od jej hodnoty závisí napr. rýchlosť [[filtrácia|filtrácie]] vody [[piesok|pieskom]], rýchlosť[[sedimentácia|sedimentácie]]. Zmenšuje sa so zvyšovaním teploty.
* ''' [[vodivosť|Elektrická vodivosť]]''' – závisí od koncentrácie iónov, od ich pohyblivosti a teploty. Obsah rozpustených solí a plynov zvyšuje vodivosť vody.
* '''[[Tepelná kapacita]]''' – veľké vodné plochy ako [[jazero|jazerá]], [[more|moria]], [[oceán]]y sa podieľajú na regulácii teploty na [[Zem]]i.
* '''Ďalšie vlastnosti'''
** [[Absorpcia (svetlo)|Absorpcia]] svetla
** [[Rádioaktivita]] vody
** Zmeny [[Skupenstvo|skupenstiev]] vody
 
=== Chemické ===
Sú podmienené obsahom rozpustených látok vo vode.
 
=== Senzorické ===
Môžeme ich zistiť našimi zmyslovými orgánmi. Teplota, farba, zákal, priehľadnosť, pach a chuť.
 
=== Zaujímavosti ===
** [[Anomália]] vody - pri teplote 3,98° Celzia má najvyššiu [[Hustota|hustotu]]. Na základe tejto vlastnosti môžu vodné živočíchy prežiť zimu pod hladinou, keďže voda nezamrzne až po dno.
** Pri prechode z kvapalného do plynného skupenstva zväčší svoj objem 1 700-násobne, čím vykoná objemovú prácu.
** [[22. marec]] je vyhlásený ako [[Svetový deň vody]] (World Water Day)
 
== Voda v prírode ==
=== Kolobeh vody v prírode ===
{{Hlavný článok|Kolobeh vody}}
Zem prijíma žiarenie zo [[Slnko|Slnka]], zemský povrch sa zahrieva, voda sa premieňa na [[para|paru]], ktorá vystupuje do [[atmosféra|atmosféry]]. V chladnejšom prostredí atmosféry sa vodné pary [[kondenzácia|kondenzujú]], tvoria [[oblak]]y, v kvapalnej alebo tuhej forme padajú na zemský povrch a začnú ihneď stekať po ňom alebo do neho vnikať. Časť spadnutých zrážok sa vyparí a pokračuje naďalej v obehu.
 
== Získanie pitnej vody z morskej ==
[[Súbor:Premena morskej vody na pitnu.JPG|thumb|Model premeny morskej vody na pitnú]]
Najjednoduchším odsoľovacím zariadením je destilačný prístroj, v ktorom sa vodné pary odvedú z varnej nádoby a skondenzujú v zbernej nádobe. Jednoduchý solárny destilačný mechanizmus možno zostrojiť v podobe sklenenej kupoly nad nádržou so slanou vodou. Voda sa vplyvom tepla slnečných lúčov zahrieva, odparuje, kondenzuje na skle kupoly, steká po ňom dole a zhromažďuje sa v zberných kanálikoch na okraji kupoly. Pri ploche 0,91m<sup>2</sup> sa takto dá vyrobiť 4-5 litrov pitnej vody za deň.
 
Pri väčšom množstve vody sa zahrieva voda nad bod varu v tlakovej nádobe - neprechádza varom. Potom sa vypúšťa do oddelenej komory s nižším tlakom, kde sa jej časť vďaka rozdielu tlakov odparí a skondenzuje na rúrkach, ktorými sa do varnej nádoby privádza studená morská voda. Teplá slaná voda, ktorá sa neodparila v prvej komore , postupuje do druhej s ešte nižším tlakom. Tam sa časť z nej opät odparí a skondenzuje.
 
Moderné destilačné systémy, vybudované na princípe reverznej osmózy, sú efektívnejšie. Používajú plastové membrány s drobnými dierkami, ktoré prepustia molekuly vody, ale zadržia väčšie molekuly soli.
Výroba zariadení na premenu morskej vody na pitnú je veľmi nákladná.
 
== Znečistenie vody ==
Voda sa znehodnocuje chemickými látkami, ropnými produktmi, ťažkými kovmi, rádioaktívnym odpadom, splaškovými vodami. Medzi najväčšie zdroje znečisťovania patrí výroba celulózy a papiera, spracovanie ropy – ropné uhľovodíky spôsobujú pachové a chuťové závady vôd.
 
== Využitie človekom ==
Človek pre svoju dennú potrebu využíva pitnú vodu. Na pitnú vodu sa musí upravovať povrchová voda (vo vodárňach). Najskôr sa nechajú usadiť tuhé látky, potom sa do vody pridávajú chemické látky. Tieto s nečistotami tvoria zrazeninu, vznikajú [[flokulácia|vločky]], ktoré sa usadzujú na dno. Takto upravená voda sa prefiltruje cez pieskový filter. [[Filter]] zachytí neusadené vločky a iné nečistoty. Nezachytí však napr. [[olej]]e, [[farba|farby]].
 
== Funkcia vody ==
* biologická – výživa ľudstva, podnebný a pôdny činiteľ
* zdravotná – osobná a verejná hygiena človeka, čistenie, odstraňovanie odpadkov, vykurovanie, klimatizácia, atď.
* kultúrna a estetická – skrášlenie krajiny
 
== Voda v Slnečnej sústave ==
[[Súbor:Merc fig2sm.jpg|thumb|Radarová snímka severného pólu Merkúra. Biele oblasti by mohli obsahovať vodný ľad]]
'''[[Merkúr]]''' - Napriek extrémne vysokej teplote (Merkúr nemá prakticky žiadnu atmosféru, preto počas dňa na ňom vystupuje teplota na žeravých 430&nbsp;°C, zatiaľ čo v noci na mrazivých -180&nbsp;°C), pozorovania [[rádioteleskop]]om v [[Arecibo]] v roku [[1992]] naznačili, že v polárnych [[impaktný kráter|kráteroch]], kde nikdy nesvieti Slnko, by sa mohol nachádzať ľad.
 
'''[[Venuša]]''' - Venuša má presne opačný problém s atmosférou ako Merkúr. Má ju až príliš hustú a to spôsobuje, že [[infračervené žiarenie]] nemôže unikať z planéty, čo má za následok zohrievanie jeho povrchu vysoko nad bod varu vody. Existencia vody v pevnom ani kvapalnom skupenstve teda nie je možná, asi 0,002 % venušskej atmosféry tvorí vodná para.
 
'''[[Zem]]''' - Zem je planéta s druhým najväčším obsahom vody v Slnečnej sústave. Voda sa tu nachádza vo všetkých troch jej skupenstvách. Pokrýva okolo 71% jej povrchu, z toho 97% tvoria oceány, rieky, jazerá, moria, 2% zaberajú ľadovce a 1% zaberá voda v [[jaskyňa|jaskyniach]] a v [[hornina|horninách]]. Prítomnosť tekutej vody na Zemi je kľúčová pre vývoj života na Zemi a tepelná kapacita oceánov bola a stále je dôležitá pre udržanie relatívne stabilnej teploty tejto planéty.
 
'''[[Mars]]''' - Na Marse sa voda v kvapalnom skupenstve už pravdepodobne nenachádza, ale rôzne jeho povrchové celky, ako ''[[Valles Marineris]]'', svedčia o tom, že pred niekoľko miliónmi rokov sa tam voda v tekutom skupenstve nachádzala.
 
Dnes sa na Marse voda nachádza iba vo forme ľadu na južnom póle. Je to zmes námrazy [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] a vodného ľadu.
 
'''[[Jupiter]]''' - Zdalo by sa, že na tejto obrej planéte sa voda nenachádza, ale nie je to pravda. Voda sa tu nachádza, hoci skutočne v nepatrnom množstve a spolu s najviac zastúpeným vodíkom, héliom a menej zastúpeným [[čpavok|čpavkom]], [[etán]]om, [[propán]]om a inými zlúčeninami vodíka tvorí jeho atmosféru. Voda existovala a existuje na jeho [[Európa (mesiac)|mesiaci Európa]].
 
Jupiterov mesiac Európa je ľadom pokrytá kamenná guľa. Je možné, že pod jeho povrchom môže existovať kvapalný oceán, ktorý obsahuje viac tekutín, ako všetky pozemské oceány dohromady.
 
'''[[Saturn]]''' - Na Saturne sa voda síce nachádza, ale len pod jeho povrchom, pretože Saturn má najnižšiu hustotu zo všetkých planét Slnečnej sústavy. Táto hustota je ešte menšia ako hustota vody. Podľa astronómov však voda tvorí jednu z hlavných zložiek jadra Saturnu.
 
'''[[Urán (planéta)|Urán]]''' - Hoci je Urán 4-krát väčší ako Zem, jeho hmotnosť je iba 14,5-krát väčšia ako hmotnosť Zeme. Preto materiál, ktorý ho tvorí, musí byť menej hustý ako na Zemi. Urán je príliš hmotný na to, aby jeho hlavnou zložkou bol vodík. Tvorí ho hlavne voda, metán a ľady čpavku. Je tiež hlavnou zložkou jeho jadra.
 
'''[[Neptún]]-''' - Neptún sa stavbou a veľkosťou veľmi podobá Uránu. Rovnako ako Urán je Neptún tiež priveľmi hmotný na to, aby v pomere k svojej veľkosti pozostával len z vodíka. Jeho hlavnou zložkou je zmes vodného, čpavkového a [[metán]]ového ľadu. Rovnako ako na Uráne, v Neptúne je tiež ľad jednou z hlavných zložiek jeho jadra.
 
'''[[Pluto]]''' - Voda v tuhom skupenstve sa na tomto telese (v minulosti považovanom za 9. planétu Slnečnej sústavy) vyskytuje v hojnom počte. Ľad s prímesami [[dusík]]a, oxidu uhoľnatého a metánu tvorí celý jeho tenký povrch a v plášti tvorí okolo 30% z celkového množstva.
 
== Filozofické pohľady na vodu ==
 
Voda je podľa [[Táles]]a základom vzniku a rozvoja všetkého súcna: ňou ''chcel vysvetľovať vznik celého sveta a každej jednotlivej veci. Bol to prvý krok k vysvetľovaniu sveta z neho samého, a nie pomocou mimoobjektívnych činiteľov. Voda je tiež prameňom pohybu a života.''
 
== Referencie ==
<references/>
 
== Iné projekty ==
{{projekt|q|commons=Category:Water}}
 
[[Kategória:Voda| ]]
[[Kategória:Oxidy]]
[[Kategória:Zlúčeniny vodíka]]
[[Kategória:Emisie dopravných prostriedkov]]
[[Kategória:Rozpúšťadlá]]
 
{{Link FA|eo}}
{{Link FA|eu}}
{{Link FA|he}}
{{Link FA|it}}
{{Link FA|mk}}
{{Link FA|vec}}
{{Link GA|eo}}
{{Link GA|es}}
{{Link GA|zh-classical}}
 
[[af:Water]]
[[als:Wasser]]
[[am:ውሃ]]
[[an:Augua]]
[[ang:Wæter]]
[[ar:ماء]]
[[arc:ܡܝܐ]]
[[arz:ميه]]
[[ast:Agua]]
[[ay:Uma]]
[[az:Su]]
[[ba:Һыу]]
[[bar:Wossa]]
[[bat-smg:Ondou]]
[[be:Вада]]
[[be-x-old:Вада]]
[[bg:Вода]]
[[bh:पानी]]
[[bjn:Banyu]]
[[bm:Ji]]
[[bn:পানি]]
[[bo:ཆུ།]]
[[br:Dour]]
[[bs:Voda]]
[[ca:Aigua]]
[[cdo:Cūi]]
[[ce:Хи]]
[[ceb:Tubig]]
[[ch:Hånom]]
[[chr:ᎠᎹ]]
[[chy:Mahpe]]
[[ckb:ئاو]]
[[co:Acqua]]
[[cr:ᓃᐲᔾ]]
[[cs:Voda]]
[[cv:Шыв]]
[[cy:Dŵr]]
[[da:Vand]]
[[de:Wasser]]
[[dv:ފެން]]
[[el:Νερό]]
[[eml:Aqua]]
[[en:Water]]
[[eo:Akvo]]
[[es:Agua]]
[[et:Vesi]]
[[eu:Ur]]
[[ext:Áugua]]
[[fa:آب]]
[[fi:Vesi]]
[[fiu-vro:Vesi]]
[[fr:Eau]]
[[frr:Weeder]]
[[fur:Aghe]]
[[fy:Wetter]]
[[ga:Uisce]]
[[gan:水]]
[[gd:Uisge]]
[[gl:Auga]]
[[gn:Y]]
[[gu:પાણી]]
[[gv:Ushtey]]
[[hak:Súi]]
[[he:מים]]
[[hi:जल (पानी)]]
[[hif:Paani]]
[[hr:Voda]]
[[hsb:Woda]]
[[ht:Dlo]]
[[hu:Víz]]
[[hy:Ջուր]]
[[ia:Aqua]]
[[id:Air]]
[[ie:Aqua]]
[[ilo:Danúm]]
[[io:Aquo]]
[[is:Vatn]]
[[it:Acqua]]
[[ja:水]]
[[jbo:djacu]]
[[jv:Banyu]]
[[ka:წყალი]]
[[kab:Aman]]
[[kg:Maza]]
[[ki:Mai]]
[[kk:Су]]
[[km:ទឹក]]
[[kn:ನೀರು]]
[[ko:물]]
[[ksh:Wasser]]
[[ku:Av]]
[[la:Aqua]]
[[lad:Agua]]
[[lb:Waasser]]
[[lez:Яд]]
[[li:Water]]
[[lmo:Aqua]]
[[ln:Mái]]
[[lt:Vanduo]]
[[ltg:Iudiņs]]
[[lv:Ūdens]]
[[mdf:Ведь]]
[[mg:Rano]]
[[mk:Вода]]
[[ml:ജലം]]
[[mn:Ус]]
[[mr:पाणी]]
[[ms:Air]]
[[mwl:Auga]]
[[my:ရေ]]
[[mzn:ئو]]
[[na:Ebok]]
[[nah:Ātl]]
[[nap:Acqua]]
[[nds:Water]]
[[nds-nl:Woater]]
[[ne:पानी]]
[[new:लः]]
[[nl:Water]]
[[nn:Vatn]]
[[no:Vann]]
[[nrm:Ieau]]
[[nv:Tó]]
[[oc:Aiga]]
[[om:Bishaan]]
[[or:ଜଳ]]
[[os:Дон]]
[[pa:ਪਾਣੀ]]
[[pap:Awa]]
[[pdc:Wasser]]
[[pfl:Wassa]]
[[pl:Woda]]
[[pnb:پانی]]
[[ps:اوبه]]
[[pt:Água]]
[[qu:Yaku]]
[[ro:Apă]]
[[ru:Вода]]
[[rue:Вода]]
[[sa:जलम्]]
[[sah:Уу]]
[[sc:Aba]]
[[scn:Acqua (vìppita)]]
[[sco:Watter]]
[[se:Čáhci]]
[[sh:Voda]]
[[si:ජලය]]
[[simple:Water]]
[[sl:Voda]]
[[sn:Mvura]]
[[so:Biyo]]
[[sq:Uji]]
[[sr:Вода]]
[[su:Cai]]
[[sv:Vatten]]
[[sw:Maji]]
[[szl:Woda]]
[[ta:நீர்]]
[[te:నీరు]]
[[tg:Об]]
[[th:น้ำ]]
[[tl:Tubig]]
[[tr:Su]]
[[tt:Су]]
[[uk:Вода]]
[[ur:پانی]]
[[uz:Suv]]
[[vec:Aqua]]
[[vep:Vezi]]
[[vi:Nước]]
[[vls:Woater]]
[[vo:Vat]]
[[war:Tubig]]
[[wo:Ndox]]
[[wuu:水]]
[[xh:Amanzi]]
[[xmf:წყარი]]
[[yi:וואסער]]
[[yo:Omi]]
[[za:Raemx]]
[[zh:水]]
[[zh-classical:水]]
[[zh-min-nan:Chúi]]
[[zh-yue:水]]
[[zu:Amanzi]]