Bulharská gréckokatolícka cirkev: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
štylistika, wikilinky, spresnenia |
d →História: formulácia |
||
Riadok 5:
Bulharská gréckokatolícka cirkev vznikla v šesťdesiatych rokoch 19. storočia v súvislosti s helenizáciou [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej cirkvi]] v [[Bulhari|Bulharmi]] obývanej časti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Pravoslávni Bulhari, ktorí používali byzantský obrad v cirkevnej slovančine mali v období existencie stredovekého bulharského štátu dva razy vlastný [[patriarchát]] uznaný zo strany [[Zoznam konštantínopolských patriarchov|konštantínopolského patriarchátu]]. Za tureckej nadvlády, ktorá trvala od konca 14. storočia však [[Bulharská pravoslávna cirkev]] stratila svoju nezávislosť a bola včlenená do konštantínopolského patriarchátu. To viedlo k postupnej helenizácii pravoslávnej cirkvi pôsobiacej medzi Bulharmi. Biskupské miesta začali byť obsadzované v značnej miere [[Gréci|Grékmi]] a [[gréčtina]] postupne vytláčala cirkevnú slovančinu z [[liturgia|liturgie]]. Grécke pravoslávne duchovenstvo začalo v 18. a 19. storočí prejavovať zosilnený nacionalizmus a konštantínopolský patriarchát odmietal žiadosti pravoslávnych Bulharov o nápravu.
V tejto situácii sa pre časť z nich javila ako riešenie tejto situácie únia s katolíckou cirkvou, preto poslali delegáciu vedenú [[archimandrita|archimandritom]] Josifom Sokolskim do Ríma dohodnúť úniu. Rozhovory boli úspešné. Únia bola uzavretá v [[Konštantínopol|Konštantínopole]] [[18. decembra]] [[1860]] (podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]). Pápež Pius IX. osobne vysvätil Sokolského za biskupa 8. apríla 1861 v Ríme a vymenoval ho za [[arcibiskup]]a pre bulharských katolíkov byzantského obradu. V júni toho istého roku ho v tejto funkcii uznala aj osmanská vláda. Ale hneď v júni 1861, takmer okamžite po príchode do [[Istanbul]]u bol Sokolski za nevyjasnených okolností donútený odísť na ruskej lodi do [[Odesa|Odesy]] a odtiaľ do [[Kyjev]]a, kde musel stráviť posledných 18 rokov svojho života v [[Kyjevsko-pečerská lavra|Kyjevsko-pečerskej lavre]].
Napriek tomu Bulharská gréckokatolícka cirkev, ktorá sa identifikovala s bulharským národným hnutím, spočiatku získala 60 000 členov. Jej hlavou sa stal biskup Rafail Popov (1865-1876). Úspech únie medzi Bulharmi znepokojil cárske Rusko i Veľkú Britániu. Ruská vláda začala podporovať zriadenie samostatnej Bulharskej pravoslávnej cirkvi v Osmanskej ríši. To sa podarilo v roku 1870, keď bol zriadený bulharský pravoslávny exarchát, ktorý však grécky konštantínopolský patriarchát odmietal uznať až do roku 1945. Zriadenie exarchátu znamenalo koniec smerovania pravoslávnych Bulharov ku katolicizmu a na prelome 19. a 20. storočia sa tri štvrtiny bulharských gréckokatolíkov vrátilo k pravosláviu.
| |||