Apollo 8: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
infobox
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
obrázok
Riadok 56:
* '''F''' – pilotovaný let kompletu veliteľský + servisný + lunárny modul na obežnej dráhe okolo [[Mesiac (Zeme)|Mesiaca]]
* '''G''' – pristátie človeka na Mesiaci.
 
[[Súbor:Ap8-KSC-68PC-147.jpg|náhľad|vľavo|Nosná raketa [[Saturn V]] roluje k odpaľovacej rampe [[štartovací komplex 39 na Cape Canaveral Air Force Station|39A]], 9. október 1968]]
 
Štartu Apolla 8 predchádzal let [[Apollo 7|Apolla 7]], ktorým bol naplnený cieľ kroku '''C'''. Logicky teda mali nasledovať kroky '''D''', '''E''', '''F''' a '''G'''. Po splnení kroku '''C''' bol naplánovaný let Apolla 8, ktorý mal za úlohu splniť podstatnú časť (s výnimkou použitia lunárneho modulu) úloh naplánovaných pre krok '''F'''. Vysvetlenie takejto zmeny v programe pilotovaných letov je potrebné hľadať v [[politika|politických]] súvislostiach tej doby. Kozmonautika sa stala súčasťou politického súperenia [[Spojené štáty|USA]] a [[ZSSR]]. Sovietska kozmonautika dovtedy držala väčšinu prvenstiev. V priebehu roka [[1968]] poskytla [[Central Intelligence Agency|CIA]] agentúre [[NASA]] informáciu o tom, že sa na sovietskom kozmodróme [[Bajkonur]] pripravuje na štart veľká raketa. Na bezpilotný let sa pripravovala kozmická loď [[Sojuz 7K-L1]] s označením [[Zond 5]]. Pri tomto lete potom [[18. september|18. septembra]] [[1968]] kozmická loď [[Sojuz 7K-L1]] bez ľudskej posádky skutočne obletela Mesiac, ku ktorému sa priblížila na najmenšiu vzdialenosť 1950 [[km]], a [[21. september|21. septembra]] [[1968]] pristála v [[Indický oceán|Indickom oceáne]]. Odborníci [[NASA]] sa obávali, že [[Rus]]i sú tak ďaleko, že by mohli dosiahnúť ďalšie prvenstvo v dobývaní vesmíru uskutočnením obletu Mesiaca s ľudskou posádkou. [[NASA]] preto počas štyroch mesiacov preplánovala ďalší priebeh [[Program Apollo|programu Apollo]] takto:
Řádek 66 ⟶ 68:
 
== Prípravy na štart ==
 
Vlastné odpočítavanie (countdown) pred štartom sa začalo [[15. december|15. decembra]] 1968 a trvalo päť dní. Štartovacia zostava bola pripravená na vypustenie z [[štartovací komplex 39|rampy 39-A]]. V priebehu odpočítavania sa objavila len jediná chyba, stopy [[dusík]]a, ktoré sa objavili v zásobách kvapalného [[kyslík]]a pre [[palivový článok|palivové články]]. Kyslík bol preto vymenený. [[16. december|16. decembra]] absolvovali všetci traja členovia posádky podrobnú lekársku prehliadku.
 
Řádek 71 ⟶ 74:
 
== Priebeh letu ==
[[Súbor:Ap8-KSC-68PC-329.jpg|thumb|štart Apolla 8]]
Štart prebehol [[21. december]] [[1968]] o 13:51 [[stredoeurópsky čas|stredoeurópskeho času]]. Za 11 minút a 32 sekúnd dosiahla kozmická loď nízku [[parkovacia dráha|"parkovaciu" obežnú dráhu]] okolo Zeme {{km|190|m}} x {{km|180|m}} a periódou obehu 88,15 minúty. Posádka vykonala previerky a prípravy na reštart tretieho stupňa Saturnu V.
 
[[Súbor:Ap8-KSC-68PC-329.jpg|thumbnáhľad|štartvľavo|Štart Apolla 8, 21. december 1968]]
[[Súbor:As08-16-2593.jpg|náhľad|vpravo|Prvá fotografia Zeme ako celok, ktorá bola vyhotovená ľuďmi]]
[[Súbor:NASA-Apollo8-Dec24-Earthrise-b.jpg|náhľad|vpravo|Východ Zeme nad mesačným horizontom, 24. december 1968]]
[[Súbor:Ap8-S68-56310.jpg|thumbnáhľad|návratovývľavo|Veliteľský modul ApolloApolla 8 na palube lodi USS ''Yorktown'' po pristátí, 27. december 1968]]
 
Štart prebehol [[21. december]] [[1968]] o 13:51 [[stredoeurópsky čas|stredoeurópskeho času]]. Za 11 minút a 32 sekúnd dosiahla kozmická loď nízku [[parkovacia dráha|"parkovaciu" obežnú dráhu]] okolo Zeme {{km|190|m}} x {{km|180|m}} a periódou obehu 88,15 minúty. Posádka vykonala previerky a prípravy na reštart tretieho stupňa Saturnu V.
 
Po 2 hodinách a 41,5 minúte strávenej na [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhe]] okolo Zeme, teda ku koncu druhého obletu [[Zem]]e, zažali [[astronaut]]i znovu tretí stupeň rakety Saturn V a po ďalších 5 minútach a 6 sekundách loď prešla na [[translunárna dráha|translunárnu dráhu]]. Trojica astronautov pohybujúca sa rýchlosťou {{km|10.82|m}}/s sa tak stala najrýchlejšími ľuďmi sveta a krátko nato prekonali aj vtedajší výškový rekord, ktorý dovtedy držala misia [[Gemini 11]]. Po ďalších 25 minútach sa kozmická loď, tvorená veliteľským a servisným modulom, oddelila od nepotrebného tretieho stupňa nosnej rakety označeného ako S-IVB. Raketový stupeň sa vzďaľoval od lode len veľmi pomaly, a tak posádka vyslovila obavu, aby nedošlo k vzájomnej zrážke. Preto sa prostredníctvom manévrovacích motorov loď od rakety vzdialila na 900 metrov. Ďalej loď letela len [[zotrvačnosť]]ou s výnimkou dvoch korekcií dráhy a počas nasledujúceho 66-hodinového letu sa postupne vzďaľovala od Zeme. Pôvodne boli plánované celkove 4 korekcie na ceste k Mesiacu, ale loď bola na takej vhodnej dráhe, že dve postačovali. Počas tejto fázy letu prebehli dva televízne prenosy priamo z kabíny posádky.
 
Řádek 81 ⟶ 90:
 
[[25. december|25. decembra]] 1968 o 7:10 stredoeurópskeho času, teda po 89 hodinách, 19 minútach a 17 sekundách od štartu, zažali astronauti znovu motor servisného modulu a nastúpili na cestu naspäť na Zem. Zážih, ktorý naviedol loď na návratovú dráhu, trval 203 sekúnd. Rýchlosť lode sa tým zvýšila o {{km|1072|m}}/s. Cesta späť trvala 57 hodín a počas nej bola vykonaná iba jedna korekcia dráhy.
 
[[Súbor:Ap8-S68-56310.jpg|thumb|návratový modul Apollo 8 na palube lodi USS Yorktown]]
 
[[27. december|27. decembra]] 1968 o 16:25 stredoeurópskeho času sa veliteľský modul oddelil od nepotrebného servisného modulu a po ďalších 12 minútach a 16 sekundách vstúpil do [[zemská atmosféra|atmosféry]] vo výške cca {{km|120|m}} nad povrchom Zeme. V tej chvíli ostávalo 14 minút a 27 sekúnd do pristátia. Klesanie spomalili [[padák]]y vypustené v čase 16.47 SEČ.