Higgsov bozón: Rozdiel medzi revíziami

Higgsov bozón podľa štandardného modelu časticovej fyziky nesie nulový elektrický [[náboj]]. V štandardnom modeli mu pripisujeme nulovú honotu medzi [[spin (fyzika)|spinu]]. Patrí preto medzi [[skalárny bozón|skalárne bozóny]]. Experimentálne neboli doposiaľ pozorované, žiadne elementárne častice s nulovým spinom, aj keď existuje veľké množstvo kompozitných častíc so spinom nula. Štandardný model naopak opisuje už iba [[bozón]]y (častice majúce celočíselný [[spin (fyzika)|spin]]) s vyšším spinom. V prípade [[fotón]]u, W a Z bozónov a menej známeho [[gluón]]u je ecxperimentálneexperimentálne potvrdený spin 1, ačo tieto bozóny zaraďujemezaraďuje medzi [[vektorové bozón]]y.

Štandardný model časticovej fyziky nepredpovedá presnú hodnotu [[hmotnosť|hmotnosti]] Higgsovho bozónu. Ako voľný parameter teórie musí byť preto určená experimentálne (v prípade ak existuje Higgsov bozón). Možné limity viažuce sa na hmotnosť Higgsovho bozónu boli v priebehu experimentálneho štúdia niekoľkokrát zúžené. Prvotné významné limity pochádzali z experimentov na urýchľovači [[LEP]] v [[CERN]]e so spodnou hranicou hmotnosti Higgsovho bozónu 114.4 GeV/c2 pri 95% konfidenčnej úrovni, horná hranica hmotnosti bola približne 158 GeV pri 95% konfidenčnej úrovni. Tieto údaje sa vzťahujú na Higgsov bozón zodpovedajúci štandardnému modelu časticovej fyziky, čo nevylučuje častice podobné Higgsovmu bozónu predpovedané alternatívnymi teóriami k štandardného modelu s hmotnosťami mimo dané limity.