'''Echogenita''' je špeciálny termín, ktorý sa používa v [[rádiológia|rádiológií]] pri popisovaní charakteristiky tkanív a orgánov v rámci [[ultrasonografia|ultrasonografického]] vyšetrenia. Je vlastne vyjadrením relatívneho stupňa jasu danej štruktúry na [[obrazovka|obrazovke]] sonografického prístroja.
O "primeranej„primeranej echogenite"echogenite“ hovoríme vtedy, ak stupeň šedi danej štruktúry na obrazovke zodpovedá normálnemu sonografickému obrazu; o "zvýšenej"„zvýšenej“ alebo "zníženej„zníženej echogenite"echogenite“, ak je [[orgán]] "svetlejší" alebo "tmavší"„tmavší“ ako za normálnych okolností. Štruktúra je "izoechogénna"„izoechogénna“ ak sa jej stupeň šedi veľmi nelíši od okolitého tkaniva - napríklad izoechogénne ložisko v tkanive [[štítna žľaza|štítnej žľazy]]. O "hyperechogénnej"„hyperechogénnej“ a "hypoechogénnej"„hypoechogénnej“ štruktúre hovoríme vtedy, ak je stupeň šedi daného orgánu alebo ložiska vyšší alebo nižší ako okolia. Termín "mixechogénny"„mixechogénny“ sa používa vtedy, ak je ložisko zložené z viacerých drobnejších hyper- a hypoechogénnych oblastí.
Niekedy sa možno stretnúť i s termínom "nehomogénna„nehomogénna echogenita"echogenita“ - ten nie je správny, pretože sa vzťahuje k skôr k echoštruktúre tkaniva.
Echogenita závisí najmä od schopnosti [[ultrazvuk]]u prenikať tkanivami; čím ľahšie tkanivom preniká, tým "hypoechogénnejšie"„hypoechogénnejšie“ sa na obrazovke sonografu javí - príkladom takého prostredia je tekutina.
