Edward Gordon Craig: Rozdiel medzi revíziami

'''Edward Gordon Craig''', vlastným menom '''Henry Edward Gordon Godwin Wardell''' (* [[16. január]] [[1872]] - † [[29. júl]] [[1966]]) bol [[Spojené kráľovstvo|anglický]] herec, scénograf, režisér, dramaturg, teoretik, historik, divadelný pedagóg, tvorca a riaditeľ divadelnej školy, ktorý do všetkých uvedených odborov vniesol citeľný osobný impulz. Mimoriadny talent. Jeho teórie a projekty ovplyvnili modernú réžiu a moderné divadlo.

Jeho estetické smerovanie pomáhal sformovať básnik, maliar a rytec [[William Blake]] s [[prerafaelisti|prerafaelistami]] a [[Ruskin|Ruskinom]]om. [[Estetický absolutizmus]], hlásajúci všemoc Krásy, ktorá môže svet vyviesť z kríz a bezvýchodiskovosti, sa stala základnou platformou, na ktorej postavil Craig svoj umelecký svetonázor. Umelec = tvorca je povolaný na to, aby nastolil ríšu Krásy. Prostredníctvom tvorby musí vytvárať dielo originálne, svojbytné, protikladné tzv. objektívnej realite. Originalita nespočíva podľa Craiga v zobrazení každodenných javov, nastoľuje požiadavku zdivadelnenia divadla prostredníctvom tvorby, hry a vytvárania ríše symbolov.

Základom tzv. ''Veľkej divadelnej reformy'' sa stala jeho úvaha o scénickom obraze sformulovanom z jediného princípu, a tým je scénický pohyb zjednocujúci všetky scénické zložky. Nástrojom tohto princípu, jeho zjednotiteľom a tvorcom je inscenátor, režisér. Naštrbil tak všeobecnú konvencionalitu tzv. klasického divadla, jeho dominanty – literárno-slovnej zložky, autorskú autoritu. Otvoril cestu prehodnocovania významu a úlohy inscenačných prvkov. Svojbytnosť divadelnej tvorby sa od tých čias začne spájať s tvorbou inscenačnou a nie literárno – dramatickou a do stredu udalostí sa dostane režisér. Ako hovorí Josef Vinař v "Galérii„Galérii osobností divadla XX. st. na stránkach Slovenského divadla"divadla“ ''od istej chvíle sa začne chodiť nie na [[Shakespeare|Shakespeara]], ale na povedzme Brookovho Shakespeara, v krajnom prípade na povedzme Grotowského, atď.''(1)

Tento tvorivý [[monizmus]] naráža však v praxi na prekážky. Režisér, tvorca totiž svoje vízie realizuje prostredníctvom herca. Dostávame sa k problému, ktorý Craiga znepokojoval a podnietil ho k sformulovaniu svojej teórie O hercovi a nadbábke ([[über-marioneta|über-marionete]]). V tejto teoretickej stati sa pokúsil odôvodniť svoje presvedčenie, že: ''Herectvo nie je umenie. Je preto nesprávne hovoriť o hercovi ako o skutočnom umelcovi''(2). Podľa Craiga je totiž základom umenia zámernosť. Človek, ako nevypočitateľný materiál, je pre divadlo nepoužiteľný. To, čo herec na javisku predvádza, je len znôškou náhod. Pohyb, mimika, hlas, to všetko je vydané napospas hercovým emóciám, ktoré ovládajú jeho telo ako sa im zachce. ''Rozum herca je slabší ako jeho emócia, pretože emócia je schopná zvíťaziť nad rozumom, a keď sa rozum sane otrokom emócie, začne sa hromadiť náhoda za náhodou''(3).

Situácia herca na javisku je neprirodzená už vo svojej podstate: ''...ľudská…ľudská povaha bojovala a bude bojovať za slobodu a bude sa búriť proti tomu, aby sa stala otrokom alebo prostriedkom na vyjadrovanie cudzích myšlienok...myšlienok…''(4) a ďalej „aj keby herec vyjadroval len svoje myšlienky, jeho podstata by bola zotročená, jeho telo by sa stalo otrokom jeho rozumu a to zdravé telo celkom odmieta.“(5)

== Použitá literatúra ==

*1.Vinař, Josef: Galéria osobností divadla 20. storočia. Edward Gordon Craig. In: Slovenské divadlo, 1988, č.4, s. 233.