Drahoslav Machala: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 5026010 používateľa 95.103.100.247 (diskusia) bola vrátená
Značka: odstránenie referencie
Riadok 15:
 
== Životopis ==
Základnú školu navštevoval v [[Bošáca|Bošáci]]. [[Maturita|Maturitnú skúšku]] zložil v roku [[1965]] na Gymnáziu v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. Po ukončení stredoškolského štúdia pracoval ako robotník v Pozemných stavbách [[Trnava]], neskôr v Tlačiarenských závodoch v [[Bratislava|Bratislave]]. Počas štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] v rokoch [[1966]]{{--}}[[1971]] absolvoval trojmesačnú prax v redakcii [[Kultúrny život|Kultúrneho života]]. Základnú vojenskú službu absolvoval v redakcii Armádneho vysielania Československého rozhlasu v [[Praha|Prahe]]. Roku 1972 nastúpil na oddelenie kultúry v bratislavskom Večerníku, kde bol šéfredaktorom František Bartošek a vedúcim oddelenia kultúry najskôr Ivan Stanislav, potom Nina Hradiská (1972 - 1978). Roku 1978 prepožičal svojemeno vtedy zakázanému autorovi Mojžišovi, aby mu v Slovenskej televízii mohli uviesť hru Sen o krišotofovi kolumbovi, čím riskoval svoje miesto v práci. Neskôr pôsobil na oddelení kultúry v Novom slove (1978 - 1986) a medzitým sa stal vedúcim redaktorom literárnej prílohy NEDEĽA (1982). Za publikovanie vtedy zakázaných autorov Ladislava Ťažkého a Miroslava Piusa ho ideologický tajomník Ľudovít Pezlár zbavil tohto miesta a musel ísť písať o ľuďoch práce, teda bol ako reportér na "prevýchove", keď mpísal o drevorubčaoch v Čiernom Balohu a výskumníkoch vo Zvolene a pod. Dostal ponuku z redakcie Pravda, kam prišiel na oddelenie kultúry, kd euž vtedy pracovali Rudofl Čižmárik, peter Valo, Peter Holka a Emil Babín. Od mája [[1990]] pracoval ako redaktor bratislavskej filiálky týždenníka [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] [[Slovenské národné noviny]]. Bol spoluorganizátorom matičných zhromaždení Za zvrchované Slovensko v Bratislave [[11. marca]] [[1991]], [[19. septembra]] [[1991]] a [[11. marca]] [[1992]]. Bol mužom, ktorý spoločne s Romanom Kaliským , Petrom Štrelingerom, Imrichom Kružliakom, Milanom Rúfusom, Gustávom Valachom a Vladimírom Mináčom zorganizoval KONGRES SLOVENSKEJ INTELIGENCIE (KSI)na Donovaloch v dňoch 30. a 31. mája 1992, z ktorého vyšlo historické Vyhlásenie KSI, ktoré výrazne ovplyvnilo vznik nezávislej Slovenskej republiky. Pracoval na jejho znení a je jeho sugnatárom. Cit: "Vyzývame Slovenskú národnú radu, ktorá vzíde z nových volieb, aby bez otáľania vyhlásila štátnu suverenitu Slovenskej republiky a prijala plnú slovenskú ústavu. Nechceme spoločný štát s vierolomným pertnerom, chceme štát vlastný! S vlastným prezidentom, s vlastnou diplomaciou, s vlastnou ekonomickou politikou a s vlastnou armádou. Poslaním Kongresu slovenskej inteligencie je urýchliť dosiahnutie tohto cieľa a aktívne zasahovať do slovenskej politiky (30. mája 1992)." Bol spoluautorom textu Deklarácie SNR o štátnej zvrchovanosti SR, ktorú KSI zaslala predsedovi SNR I. Gašparovičovi [[3. júla]] [[1992]], a ktorý bol základom [[Deklarácia zvrchovanosti SR|Deklarácie zvrchovanosti SR]] prijatej SNR [[17. júla]] [[1992]]. Stal sa od mája [[1993]] bol redaktorom denníka Republika, resp. [[Slovenská republika (denník)|Slovenská republika]], kde pracoval spolu s Romanom Kaliským (Zástupca šéfredaktora), Jánom Čomajom, Jánom Smolcom (šéfredaktor), Milanom Blahom, Petrom Štrelingerom, Vlado Mináčom mladším a ďalšími slovenskými vlastencami pri obhajobe slovenskej štátnosti. Bol zástupcom šéfredaktora týždenníka Spolku slovenských spisovateľov [[Literárny týždenník]], v r. 1996 a 1998 publikoval zborníky rozhovorov Otvorené okná Literárneho týždenníka I., II. V období [[1996]]{{--}}[[1998]] bol generálnym riaditeľom Národného literárneho centra (NLC) v Bratislave, ktoré vydalo jedinečnú dvojdielnu publikáciu Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I. a II. (Bratislava 1998, 1999) v ktorej sú všetky dôležité historické listiny a dokumenty, ktoré súvisia z národným pohybom Slovákov k emancipácii a k nezávislosti (od Pribinu 20. feberuár 860 po vznik SR 1. 1. 1993.). A NLC (dnes LIC) začalo vydávať sériu Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov z nich I. diel (Územie Slovenska pred príchodom Slovanov) sa týka správ antických autorov o Slovanoch.
Základnú školu navštevoval v [[Bošáca|Bošáci]]. [[Maturita|Maturitnú skúšku]] zložil v roku [[1965]] na Gymnáziu v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. Po ukončení stredoškolského štúdia pracoval ako robotník v Pozemných stavbách [[Trnava]], neskôr v Tlačiarenských závodoch v [[Bratislava|Bratislave]]. Počas štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] v rokoch [[1966]]{{--}}[[1971]] absolvoval trojmesačnú prax v redakcii [[Kultúrny život|Kultúrneho života]]. Základnú vojenskú službu absolvoval v redakcii Armádneho vysielania Československého rozhlasu v [[Praha|Prahe]].
 
Patrí medzi stály autorský kruh vydavateľstva Perfekt a Matice slovenskej.
Pôsobil ako redaktor kultúry v bratislavskom [[Večerník]]u, neskôr od roku [[1978]] ako redaktor kultúry týždenníka [[Nové slovo]].
 
Podľa registračného zväzku číslo 22659 komunistickej [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bol Machala od roku [[1979]] vedený ako [[agent ŠtB|agent]] s krycím menom ''Pamír'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = KS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II)
| url = http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=72&strana=72&zaznam=66488
| dátum vydania = 2004-2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 14.10.2010
| vydavateľ = Ústav pamäti národa
| miesto = Bratislava
| jazyk = slovensky
}}</ref>, od r. [[1984]] ako [[dôverník ŠtB|dôverník]] s krycím menom ''Drahoš'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = KS ZNB - Správa ŠtB Bratislava (Séria: II)
| url = http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=79&strana=44&zaznam=73135
| dátum vydania = 2004-2010
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 14.10.2010
| vydavateľ = Ústav pamäti národa
| miesto = Bratislava
| jazyk = slovensky
}}</ref>.
 
Od roku [[1986]] pôsobil ako redaktor kultúry denníka KSS [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]].
 
=== Ponovembrové pôsobenie ===
Od mája [[1990]] pracoval ako redaktor bratislavskej filiálky týždenníka [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] [[Slovenské národné noviny]]. Bol spoluorganizátorom matičných zhromaždení Za zvrchované Slovensko v Bratislave [[11. marca]] [[1991]], [[19. septembra]] [[1991]] a [[11. marca]] [[1992]]. Bol účastníkom [[Kongres slovenskej inteligencie|Kongresu slovenskej inteligencie]] (KSI) na [[Donovaly|Donovaloch]] [[30. mája]] [[1992]] a [[signatár]]om jej vyhlásenia. Bol spoluautorom textu Deklarácie SNR o štátnej zvrchovanosti SR, ktorú KSI zaslala predsedovi SNR I. Gašparovičovi [[3. júla]] [[1992]], a ktorý bol základom [[Deklarácia zvrchovanosti SR|Deklarácie zvrchovanosti SR]] prijatej SNR [[17. júla]] [[1992]].
 
Od mája [[1993]] bol redaktorom denníka Republika, resp. [[Slovenská republika (denník)|Slovenská republika]]. Bol zástupcom šéfredaktora týždenníka Spolku slovenských spisovateľov [[Literárny týždenník]], v r. 1996 a 1998 publikoval zborníky rozhovorov Otvorené okná Literárneho týždenníka I., II.
 
V období [[1996]]{{--}}[[1998]] bol riaditeľom Národného literárneho centra v Bratislave.
 
Patrí medzi stály autorský kruh vydavateľstva Perfekt.
 
[[18. apríla]] [[2012]] Machala fyzicky napadol spisovateľa [[Tomáš Janovic|Tomáša Janovica]] a jeho manželku pred bratislavskou hlavnou poštou. Machala je z minulosti známy viacerými slovnými útokmi na Janovica. <ref>http://www.sme.sk/c/6344079/spisovatela-janovica-zbil-ficov-exporadca-machala.html</ref>
 
== Dielo ==