Sovietska intervencia v Afganistane: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie
Riadok 38:
 
== Priebeh bojov 1980 - 1989 ==
[[Súbor:SovietInvasionAfghanistanMap.png|náhľad|Mapa postupu sovietskych vojsk do Afganistanu v decembri 1979.]]
Na afganské územie postupne v priebehu januára 1980 prišlo asi 50 000 sovietskych vojakov, ktorí zaistili veľké mestá a najdôležitejšie cesty. Mudžáhedíni postupne začali klásť odpor, spočiatku sa sústrediac iba na vlastné prežitie. Sovietske sily tak boli zatiahnuté do konflitu obmedzeného rozsahu s nejasnými vyhliadkami na koniec. Morálka a podpora mudžahedínov postupne narastala, zatiaľ čo domáca kritika konfliktu v Sovietskom zväze narastala.
Na afganské územie postupne v priebehu januára 1980 prišlo asi 50 000 sovietskych vojakov, ktorí zaistili veľké mestá a najdôležitejšie cesty. Prvá fáza sovietskej intervencie spočívala v bojoch proti rôznym frakciám opozičných vojsk. Sovietske vojská prenikli do krajiny dvomi cestami cez [[Kuška|Kušku]] a [[Temez]] a leteckým mostom priamo do [[Kábul]]u. Sovietske vojská rýchlo obsadili väčšie mestá, vojenské základne a strategické stavby v krajine. Príchod intervenčných vojsk vôbec nemal za následok pacifikáciu rozháranej afganskej spoločnosti. Práve naopak vyvolal vlnu vlastenectva, ktorá pomohla rozšíriť rady rebelov. Mudžáhedíni postupne začali klásť odpor, spočiatku sa sústrediac iba na vlastné prežitie.
 
Aj Babrak Karmal, si uvedomoval že príchod sovietov spôsobil nárast nepokojov a žiadal, aby 40. armáda prikročila k potlačeniu vzbúrencov, keďže afganská armáda už nebola dôveryhodná. Sovietski vojaci boli zatiahnutí do bojov proti mestským povstaniam, domorodým armáda (tzv. ''laškar''), a niekedy aj proti vzbúreným jednotkám afganskej armády. Opozičné sily spočiatku najčastejšie bojovali otvorene, a tak snimi sovietske letectvo a delostrelectvo nemalo ťažkú prácu. Tento stav sa však postupne zmenil.
 
Na afganské územie postupne v priebehu januára 1980 prišlo asi 50 000 sovietskych vojakov, ktorí zaistili veľké mestá a najdôležitejšie cesty. Mudžáhedíni postupne začali klásť odpor, spočiatku sa sústrediac iba na vlastné prežitie. Sovietske sily tak boli zatiahnuté do konflitu obmedzeného rozsahu s nejasnými vyhliadkami na koniec. Morálka a podpora mudžahedínov postupne narastala, zatiaľ čo domáca kritika konfliktu v Sovietskom zväze narastala.
 
V 80. rokoch získali afganskí [[mudžahedín]]i podporu [[Spojené štáty|USA]], [[Pakistan]]u, [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[ČĽR]]. Okrem potravín, dopravných prostriedkov poskytovali spojenci mudžahedínom aj zbrane. Pre krytie pomoci nakupovali zbrane v tretích krajinách, medzi iným aj v Československu. CIA sa tiež podieľala na školení mudžahedínov v partizánskom spôsobe boja. V neskoršej fáze vojny dodala CIA partizánom aj výkonné protilietadlové raketové komplety zem-vzduch [[FIM-92 Stinger]], ktoré do značnej miery znížili sovietsku výhodu v leteckej prevahe a prispelo k vysokým stratám vrtuľníkov.