Andrej Ivanovič Jeriomenko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d ref fix
Riadok 16:
 
=== Druhá svetová vojna ===
S touto jednotkou sa podieľal na [[sovietsky vpád do Poľska (1939)|sovietskom vpáde do Poľska]]. V júni 1940 bol povýšený do hodnosti generálporučíka a poverený vedením 3. mechanizovaného zboru v Bielorusku. V období prepadnutia Sovietskeho zväzu v júni 1941 velil 1. armáde na Ďalekom východe. Bol však čoskoro prevelený na západ, kde 28. júna 1941 prebral dôležitý post veliteľa západného frontu po generálovi [[Dimitrij Grigorievič Pavlov|D. G. Pavlovovi]]. Frontu však velil iba krátko do 4. júla, kedy ho vystriedal [[Semion Konstantinovič Timošenko|S. K. Timošenko]], ďalej však slúžil ako zástupca veliteľa frontu. Jednotky tohto frontu sa však v priebehu pohraničných bojov Nemcom podarilo zničiť. Jeriomensko bol vynikajúci taktik, ktorý ako jeden z mála sovietskych veliteľov v tej dobe chápal význam letectva aj tankových zväzov<ref> Tucker, S. C., Yeremenko, Andrei Ivanovich. in Tucker, S. C. (Ed.) World War II A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, 2005, s. 1430</ref>. Pri ústupových bojoch koordinoval súčinnosť viacerých armád pri ústupe z Bieloruska cez [[Vitebsk]] k [[Smolensk]]u. 14. augusta 1941 bol poverený velením [[brianský front|brianského frontu]], ktorý čelil útokom 2. tankovej skupiny generálplukovníka [[Heinz Guderian|Guderiana]]. Počas [[bitka o Moskvu|nemeckého útoku na Moskvu]] sa jeho jednotky dostali do obkľúčenia pri [[Viazma|Viazme]]. Nemecký útok bol natoľko nečakaný, že sa čelná nemecká útočná skupina prebila až do Brianska, kde ohrozila priamo Jeriomenkov štáb. Jeriomenko osobne viedol útok proti nemeckým jednotkám, zatiaľ čo bol zvyšok štábu evakuovaný. Ostatní príslušníci štábu však podali veliteľstvu správu o jeho smrti, takže za veliteľa frontu bol vymenovaný veliteľ 50. armády [[Michail Petrovič Petrov|M.P. Petrov]]. Jednotky frontu ([[3. armáda (ZSSR)|3.]], [[13. armáda (ZSSR)|13.]] a [[50. armáda (ZSSR)|50. armáda]]) sa začali prebíjať z obkľúčenia. Jeriomenko bol pri ústupe 13. októbra ťažko ranený. Velenie však preňho zvlášť vyslalo lietadlo, ktorým bol evakuovaný.
 
Po liečení bol povýšený do hodnosti generálplukovníka v decembri 1941 poverený vedením [[4. úderná armáda|4. údernej armády]], ktorá sa podieľala na sovietskom protiútoku pri Moskve. Jeho jednotky viedli úspešné protiútoky v oblasti severne od [[Ržev]]a a južne od [[Velikije Luki|Velikich Luk]]. 20. januára 1942 bol pri nálete na štáb frontu ranený. Tri týždne odmietal liečenie, kde sa dostal až 15. februára. V opatere zdravotníkov sa nachádzal až do augusta 1942.