|
[[Kategória:Úmrtia v 1790|Sklenar, Juraj]]
[[Kategória:Slovenskí historici|Sklenar, Juraj]]
Tomáš založil Spišské Tomášovce
Spoločenstvo spišských Sasov
Mestečko Spišské Tomášovce (Villa Thome 1229, due ville Thamasy 1261, Tomassowcze 1773) leží v západnej časti Hornádskej kotliny na severných svahoch Slovenského rudohoria. Našli sa tu osídlenie v eneolite, sídlisko kanelovanej keramiky z doby hallštadskej, sídlisko neskorolaténske a sídlisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu. Obec založil Tomáš syn Bota ( Botch, 1200) a obec sa stala kráľovským majetkom (1217). Prvú písomnú podobu názvu obce Spišské Tomášovce nachádzame v listine (1229), máme len jeho hodnoverný odpis. V ňom vojvoda Koloman –syn Ondreja II., potvrdzuje udelenie štyroch popluží zeme vyňatej z Tomášoviec bratom Donovi a Matejovi, ktorí boli synmi Rugasa. Tí na nej založili vlastnú dedinu – Matiašovce, ktorá dnes už neexistuje. V chotári sa neskôr vyvinulo viacero obcí napr. Urbanovce, Ďurkovec alebo aj usadlosť Turník, ktoré už tiež neexistujú. Spišské Tomášovce nikdy neboli kopijníckou dedinou, lebo patrili kráľovi. (myslíme na Stolicu X. spišských kopijníkov). Uhorsko zasiahol vpád Tatárov (1241 – 1242). Časť obyvateľov sa utiahla na Skalu útočišťa. Na pamiatku tam neskôr vybudovali kartuziánsky kláštor. Obyvateľstvo Spiša bolo zdecimované a preto uhorský kráľ Belo IV. pozval do Uhorska najmä nemeckých osadníkov, ktorí pomáhali dosídľovať uvoľnené dediny, prípadne zakladali nové osady. Od panovníka dostali rozsiahle výsady, ktoré neboli udeľované jednotlivým sídlam. Celá komunita sa nazývala Spoločenstvo spišských Sasov, ktoré malo asi 24 sídiel. Ich počet sa postupne zvyšoval, pričom obyvatelia jednotlivých sídel nemuseli byť len nemeckého pôvodu. Medzi týmito sídlami sa (1317) spomínajú aj Spišské Tomášovce. Uhorský kráľ Ferdinand I. Habsburský daroval obec Spišskej kapitule, ale potom sa dostala do vlastníctva šľachty a aj panstva Spišského hradu. Rodisko: horolezec Albert Brnčal (2. 3. 1919 – 1. 8. 1950), ktorý ako prvý zliezol Tomášovský výhľad; Pôsobisko: roku 1773 prišiel do Tomášoviec učiteľ Martin Lipnický; Súčasťou bola osada Hadušovce, kde je pôvodne renesančná kúria (17. stor.) a osada Tiba, obe sú dne s súčasťou Spišských Tomášoviec. V Tibe sa narodil významný slovenský historik Juraj Sklenár (28.2. 1746 – 30. 1. 1790). V Spišských Tomášovciach sa začal (1975) rozsiahly archeologický výskum, keď sa začala výstavba športového areálu. Archeológovia našli hradisko, ktoré malo val s drevenými zrubovými komorami vyplnenými hlinou. Na niektorých miestach mal šírku až 3,5 metra. Na vnútornej ploche hradiska odkryli niekoľko desiatok obydlí aj hospodárskych budov. Našli sa tu pozostatky keramiky, predmety dennej potreby, časti výzbroje, ozdoby a šperky. Hradisko malo významnú hospodársku a správnu funkciu. Zničili ho násilím v prvej polovici 9. storočia. Slovanské osídlenie však prežívalo naďalej i po zániku Veľkej Moravy. Dosvedčujú to mnohé archeologické nálezy.
Tomášovský výhľad
ponúka krásna, súvislá skala
Na Tomášovský výhľad sa môžete dostať z vlakovej stanice Spišské Tomášovce alebo do Spišskej Novej Vsi (je to bližšie), odkiaľ je možné využiť služby Slovenskej autobusovej dopravy (SAD ) na prepravu na Čingov. Motorizovaní lezci si svoje dopravné prostriedky môžu nechať na platenom parkovisku na Čingove, alebo na Ďurkovci. Zo Spišských Tomášoviec trvá cesta po zelenej značke pol až trištvrte hodiny. Z Čingova, alebo Ďurkovca je to žltou značkou približne tak isto. Na Ďurkovci sa dá stanovať vo verejnom autokempe, ale je možné aj ubytovanie v chatkách. Vodou sa radšej zásobte na Čingove, pri chate Horskej služby. Taktiež si tu počas letnej turistickej sezóny môžete kúpiť nejaké potraviny. Tomášovský výhľad tvorí súvislá skala, ktorá najmä svojou šírkou dosahuje úctyhodné rozmery. Kvôli prehľadnosti je rozdelená na 5 častí. K nástupom sa dostanete chodníkom, ako je naznačené na nákrese
Slovenský historik Juraj Sklenár
Rodák z Tiby, z časti Spišských Tomášoviec
Historik, pedagóg a spisovateľ, Juraj Sklenár sa narodil v Tibe, čo je dnes súčasť obce Spišské Tomášovce ( 20. 2. 1744). Keď mal 25. rokov vstúpil do Spoločnosti Ježišovej v Trenčíne (1764) a stal sa jezuitom (S. J. – Societas Jezu) Vyštudoval filozofiu na Košickej univerzite. Potom učil na jezuitských školách v Levoči, Prešove, Košiciach a Trnave. Keď za panovania cisárovnej Márie Terézie (1773) zrušili jezuitské rehole, vyučoval aj históriu a slovenčinu na gymnáziu v Bratislave, dokonca bol aj na tomto gymnáziu riaditeľom (1788 – 1789). Písal knihy, najmä v latinčine, vydal niekoľko básní a prejavov pri príležitosti začiatku školského roka, napríklad Oratio inaug. in Regio Posoniensi Gymnasio habita (1777). Alebo pohrebnú reč Laudatio funebris in exequiis Antonii Mancini professoris Posoniensis (1783). Slovenskú historickú spisbu obohatil o niekoľko prác. Jeho prvou historickou prácou bola kniha Pôvod a genealógia vznešeného rodu Baťánovcov (1778). Dôležitou prácou, napriek dobovým nepresnostiam, bol obranno-historický spis zaoberajúci sa našimi ranými dejinami s názvom Najstaršia poloha (sídlo) Veľkej Moravy a prvý vpád a nájazd Maďarov do nej – Vetustissimus Magnae Moraviae situs et primus in eam Hungarorum ingressus ez incursus, ktorá vyšla (1784). Bránil v nej rovnoprávne postavenie Slovákov v Uhorsku a vyvracal podmaniteľskú teóriu maďarských historikov. Zároveň situoval Veľkú Moravu až na územie Srbska, odkiaľ sa až za panovania Svätopluka rozšírila na územie dnešného Slovenska, Čiech a Moravy. Svojou teóriou sa dostal do sporu s maďarským historikom Štefanom Katonom. Sklenárove diela národno-obranného charakteru mali napriek niektorým vecným nepresnostiam mimoriadny význam pre národné zmýšľanie bernolákovcov a štúrovcov. Spoločne s Jurajom Fándlym prepracoval a doplnil slávne dielo Juraja Papánka Dejiny slovenského národa – Georgii Papanek Compendiata historia gentis Slavae, per Georgium Fándy cum notis G. Szklenar. Tyrnaviae, (1793). Jeho diela o Veľkej Morave mali národnoobranný charakter a napriek niektorým menším chybám, pôsobili na národné sebavedomie mladej slovenskej katolíckej bernolákovskej a evanjelickej štúrovskej generácie. Zomrel v Bratislave (31. 1. 1790).
Záhadná Veľká Morava
v názoroch historika Juraja Sklenára
Príchodom starých Maďarov do Karpatsko-dunajskej kotliny sa podrobne zaoberal Juraj Sklenár v diele Najstaršia poloha Veľkej Moravy a prvý vstup a vpád Maďarov do nej (1784). V prvej knihe riešil Juraj Sklenár otázku polohy Veľkej Moravy, ktorú situoval do Mézie (v dnešnom Srbsku) a južnej Panónie (Sriem). Odtiaľ sa rozšírila do Dácie, na územia Metanastázskych Jazygov - východne od Dunaja až do Potisia a neskôr na územie od Hrona po moravsko-české hranice. Sú to názory veľmi príbuzné s tými, ktoré hlásal Imre Boba (od 1971) a čiastočne aj jeho nasledovníci Martin Eggers a Charles Bowlus. Patria sem čiastočne aj názory Petra Püspöki-Nagya a v Maďarsku pôsobiaceho japonského historika Toru Senga. Pritom je zaujímavé, že pôvodne nevedel ani jeden z nich o podobných názoroch, ktoré hlásal už dávno pred nimi Juraj Sklenár. Sklenár oponoval tej časti Anonymovej kroniky, v ktorej sa spomína, že Maďari prišli do Karpatsko-dunajskej kotliny popri rieke Uh. Podľa Sklenára prišli z Ázie. Ďalej dokazoval, že Bulharské kráľovstvo, ktoré Anonymus umiestnil medzi Tisu, Hron a v Sedmohradsku vybájené Valašské kráľovstvo, bolo vymyslené. Podľa Sklenára Maďari prenikli najprv na pusté územia Panónov a Avarov, až potom znepokojovali vpádmi Korutáncov, Moravanov a Bulharov. Stará Morava bola teda podľa neho v okolí Sriemu (Sirmia). Starí Maďari ju zaujali najskôr a niekde na maďarsko – bulharskom pohraničí, kde sídlo vraj aj mesto Morava. Slovákov, ktorí žili na sever od rieky Dunaj si starí Maďari nikdy nepodmanili. Originálny je Sklenár aj v tvrdení, že pokým Svätopluk neovládol územie od Hrona na západ a dnešnú Moravu, dovtedy toto územie vystupovalo pod názvom Čechy – Bohemia. Juraj Sklenár bol presvedčený, že územie dnešného Slovenska obsadili v 10. storočí Česi a do zväzku Uhorského kráľovstva sa podľa neho nedostalo skôr ako za Ladislava I. Svätého (1077–1095). Všetky tieto názory uvádzame kvôli možnosti objektívne poznať názory Juraja Sklenára.
Inšpiratívna myšlienka:
„Kto v Uhorsku budí nenávisť voči iným národom, vyhľadúva zánik tohto štátu a taktiež to, čo s tým súvisí, smeruje k zničeniu tých tákladov, na ktorých Uhorsko stojí a ktorými sa upevňuje – je preto takýobčan vlasti nebezpečný.“
Juraj Sklenár
|
