Delfy: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie |
→História bádania: pravopis |
||
Riadok 21:
==História bádania==
Delfy sa už od stredoveku stávali cieľom rôznych cestovateľov. Prvý vedecky hodnotnejší popis máme až z roku [[1837]], kedy lokalitu zmapoval [[H. N. Ulrichs]]. Vtedy tu stálo moderné
Od 80-tych rokov sa začali Francúzi znova zaujímať o lokalitu. Vtedy sa do snahy o získanie koncesie na vykopávky zapojili aj [[Spojené_štáty_americké|Spojené štáty]], ale Grécko sa rozhodlo uprednostniť „kultivovanejších“ Francúzov. V [[1880]] [[B. Hassoullier]] odkryl časť Posvätnej cesty a objavil [[Wikipédia:Stoa Aténskych|Stou Aténskych]]. V [[1887]] sa tu uskutočnili jediné nemecké vykopávky, keď [[H. Pomtow]] skúmal a vykopal hlavný vstup do svätyne.
Riadok 27:
V roku 1893 sa zahájil hlavný výskum, tzv. Grande Fouilles (1893 – 1903) pod vedením [[Théophile Homolle|T. Homolla]] z [[EfA]]. T. Homolle pôsobil predtým ako vedúci projektu na [[Dilos|Déle]], kde úroveň dokumentácia ani zďaleka nedosahovala nemeckých alebo rakúskych výskumov. V Delfách sa však poučil z niektorých svojich chýba a od začiatku zamestnal aj inžinierov a architektov. Od začiatku to bol finančne a technicky náročný projekt, keďže si vyžadoval premiestnenie modernej dediny [[Kastri]]. Staroveká lokalita bola pochovaná pod veľkými zosuvmi pôdy, preto sa najskôr museli premiestniť veľké množstvá zeminy pred tým, ako sa mohlo začať s archeologickými prácami. Behom prvých 10 sezón sa odkryla väčšina zo svätyne. Prví archeológovia popísali lokalitu ako: „zem bohatú na organické zostatky zmiešané s popolom a spálenými kosťami, vyplnenú nespočetnými mykénskymi črepmi a terakotami.“
Výskumy z prestávkami pokračovali počas celého 20. stor. pod gesciou EfA.
==Lokalita==
| |||