Boseho-Einsteinov kondenzát: Rozdiel medzi revíziami

formulácia
d (→‎Príprava: wikilinky)
(formulácia)
[[Súbor:Bose Einstein condensate.png|thumb|right|250pxnáhľad|Dáta potvrdzujúce objav nového skupenstva hmoty]]
 
'''Boseho–Einsteinov kondenzát''' je [[skupenstvo]] hmoty zložené z [[bozón]]ov schladených na teplotu blízku [[absolútna nula|absolútnej nule]]. Prvý kondenzát vytvorili [[Eric Allin Cornell]] a [[Carl Wieman]] v roku [[1995]] na univerzite v Colorade s použitím atómov [[rubídium|rubídia]] schladených na 170 nano[[kelvin]]ov. V týchto podmienkach veľké časti [[atóm]]ov kolabovali do najnižších kvantových stavov a tak sa prejavili kvantové efekty na makroskopickej úrovni.
 
== Príprava ==
 
==Príprava==
Obvyklá metóda prípravy Boseho-Einsteinovho kondenzátu pozostáva z dvoch fáz:
 
 
* Stredná priemerná rýchlosť takto zchladených atómov je len niekoľko centimetrov za sekundu, čo je dostatočne málo na zachytenie atómov do magnetickej alebo optickej pasce. Následne chladenie pomocou odparovania, to znamená kontinuálne odstráňovanie vysokoenergetických atómov z pasce, zníži teplotu týchto atómov ešte viac. Týmto procesom sa odstráni zvyčajne viac ako 99,9% vysokoenergetických atómov, čím sa zároveň dosiahne teplota rádovo 100 μK.
 
 
Týmto spôsobom bola do roku 2004 dosiahnutá Boseho-Einsteinová kondenzácia mnohých izotopov ([[Lítium|<sup>7</sup>Li]], [[Sodík|<sup>23</sup>Na]], [[Draslík|<sup>41</sup>K]], [[Chróm|<sup>52</sup>Cr]], [[Rubídium|<sup>85</sup>Rb]], <sup>87</sup>Rb, [[Cézium|<sup>133</sup>Cs]] a [[Yterbium|<sup>174</sup>Yb]]).