Štít (geológia): Rozdiel medzi revíziami

V oblastiach štítov v [[zemská kôra|zemskej kôre]] na povrch prenikajú staré [[prekambrium|prekambrické]] horniny. Môžu mať veľmi zložitú stavbu a pozostávať z rozsiahlych oblastí [[granit]]oidných hornín alebo premenených hornín ako sú [[granodiorit|granodiority]] a [[rula|ruly]] [[tonalit]]ického zloženia. Nachádzajú sa tu aj vrstvy [[usadená hornina|usadených hornín]], ktoré sú často obklopené [[Extruzívna hornina|sopečnými horninami]] alebo [[zelená bridlica|zelenými bridlicami]] (čitzv. [[zelenokameňzelenokameňové pásmo|zelenokameňmizelenokameňovými pásmami]]). Tieto sú často rôzne [[metamorfóza (geológia)|metamorfované]] či už na úroveň [[fácia|fácie]] zelených bridlíc, [[amfibolit]]ov alebo až do podoby najviac premenených [[granulit]]ov.

Štíty sú väčšinou jadrami kontinentov, bývajú ohraničené vrstvami [[Kambrium|kambrických]] hornín. Ich stabilita vylučujúca vznik nových pohorí mala za následok, že ich [[erózia]] väčšinou pomerne dobre zarovnala, aj keď stále majú mierne zvlnený povrch. Pokrývajú ich [[sediment]]y nachádzajúce sa na [[Kontinentálna platforma|platformách]]. V oblasti platforiem možno štíty rozoznať podľa prítomnosti kryštalických hornín v [[podložie|podloží]], prekrytých sedimentami. Štíty a platformy dohromady tvoria najstabilnejšie časti [[kontinentálna zemská kôra|kontinentálnej zemskej kôry]], takzvané [[kratónplatforma (geológia)|platformy]]y<ref>Činčura, J., 1983, Encyklopédia Zeme. Bratislava, Obzor, s. 304, 453</ref>.