Boseho-Einsteinov kondenzát: Rozdiel medzi revíziami

odsek objav
(formulácia)
(odsek objav)
[[Súbor:Bose Einstein condensate.png|náhľad|Dáta potvrdzujúce objav nového skupenstva hmoty]]
'''Boseho–Einsteinov kondenzát''' je [[skupenstvo]] hmoty zložené z [[bozón]]ov schladených na teplotu blízku [[absolútna nula|absolútnej nule]]. Prvý kondenzát vytvorili [[Eric Allin Cornell]] a [[Carl Wieman]] v roku [[1995]] na univerzite v Colorade s použitím atómov [[rubídium|rubídia]] schladených na 170 nano[[kelvin]]ov. V týchto podmienkach veľké časti [[atóm]]ov kolabovali do najnižších kvantových stavov a tak sa prejavili kvantové efekty na makroskopickej úrovni.
 
== Objav ==
 
Boseho-Einsteinov kondenzát bol teoreticky predpovedaný [[Satyendra Nath Bose|Satyendrom Nathom Bosem]] a [[Albert Einstein|Albertom Einsteinom]] v roku 1924-25. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o publikáciu práce zaoberajúcej sa štatistikou svetelných kvánt (v súčasnosti známa ako [[Boseho-Einsteinová štatistika]]) oslovil Bose priamo Einsteina, ktorý prácu preložil z angličtiny do nemčiny. Následne prácu v mene Boseho poslal do časopisu Zeitschrift für Physik, kde aj bola uverejnená (originálny rukopis Einsteinej práce sa považoval za stratený, bol znovuobjavený v roku 2005 v knižnici na univerzite v Leidene). Einstein neskôr rozšíril pôvodné Boseho nápady na hmotné častice a publikoval ďalšie dve práce. Bose a Einstein tak spoločne zaviedli do súčasnej fyziky pojem Boseho-Einsteinovej štatistika popisujúcej štatistické rozdelenie identických častíc s celočíselným spinom (častice nazývané na počesť Boseho ako bozóny). Bozónické častice, zahŕňajúce napríklad fotón, atómy, či hélium-4, môžu zdieľať jeden spoločný kvantový stav. Ich zchladením na veľmi nízke teploty dosiahneme, že väčina častíc obsadí jeden jediný stav s najnižšou energiou, čím zformujú práve Boseho-Einsteinov kondenzát. Tento mechanizmus bol v roku 1938 navrhnutý [[Fritz London|Fritzom Londonom]] ako možné vysvetlenie supratekutosti v [[hélium|héliu-4]] a supravodivosti. V tomto prípade ale v skutočnosti dochádza v dôsledku interakcii medzi atómami ku kondenzácii iba približne 8% atómov do základného stavu. Priame pozorovanie Boseho-Einsteinovho kondenzátu je tak v tomto systéme veľmi problematické.
 
Experimentálne bol Boseho-Einsteinov kondenzát realizovaný až 5. 6. 1995 [[Eric Cornell|Ericom Cornellom]] a [[Eric Cornell|Ericom Cornellom]] z Univerzity v Colorade v Boulderi NIST - JILA laboratóriu za použitia plynu rubídiových atómov ochladených na teplotu 170 nanokelvinov (nK) [6], za čo v roku 2001 spolu s [[Wolfgang Ketterle|Wolfgangom Ketterlem]] z MIT získali Nobelovú cenu za fyziku. [7] V novembri 2010 bol veprodukovaný prvý fotonický Boseho-Einsteinov kondenzát.
 
== Príprava ==
439

úprav