Josef Čapek: Rozdiel medzi revíziami

Z obdobia štúdia pochádzajú jeho prvé dochované kresby a olejomaľba ''V zahradě''. Štúdium na Umprum ukončil v roku [[1910]] a v tom čase si začal dopisovať s Jarmilou Pospíšilovou, ktorá sa o deväť rokov na to stala jeho manželkou. Prvé výraznejšie olejomaľby a kresby ovplyvnené [[fauvizmus|fauvizmom]] a [[expresionizmus|expresionizmom]] vznikli na štúdijnej ceste, ktorú v rokoch [[1910]] a [[1911]] podnikol s bratom Karolom. Táto cesta ich zaviedla do [[Paríž|Paríža]]a a [[Marseille]], navštívili aj [[Španielsko]].

Bol spoluzakladateľom moderne orientovanej umeleckej spoločnosti s názvom Skupina výtvarných umelcov, ktorá sa schádzala v pražskej kaviarni Union. V tomto období namaľoval svoje prvé [[kubizmus|kubistické]] obrazy. V roku [[1912]] sa stal členom Spolku výtvarných umelcov [[Spolok výtvarných umelcov Mánes|Mánes]]. Spolu s [[Antonín Matějček|Antonínom Matějčkom]] redigoval časopis Volné směry, ktorý spolok vydával. Už v tomto období vznikali prév literárne práce a s bratom Karolom vydával generačný Almanach. Z Mánesovho spolku bol na základe nezhôd s jeho výborom vylúčený.

V [[júl|júli]]i roku [[1915]] bol povolaný k vojenskému oddielu, pre silnú krátkozrakosť a astigmatizmus však odvedený nebol. V roku [[1918]] sa stal spoluzakladateľom a členom skupiny Tvrdošijní a zúčastnil sa jej prvej výstavy v pražskej Weinertovej galérii. Podpísal Manifest českých spisovateľov a začal redigovať satirický časopis Nebojsa. V redakčnej rade tohto časopisu pôsobil aj jeho brat Karol.

Popri maľovaní sa venoval aj knižnej grafike, scénickému výtvarníctvu a tiež písaniu. Spolu s bratom Karolom pôsobil dva roky ako redaktor Národných listov. Potom obaja v roku [[1921]] prešli do redakcie Lidových novin, kde Josef pôsobil až do roku [[1939]]. Roky [[1921]] až [[1932]] predstavujú tiež jeho spoluprácu s Národným divadlom, Divadlom na Vinohradech, so Stavovským divadlom a s Národným divadlom v Brne, v ktorých pôsobil ako javiskový výtvarník.

V roku [[1938]] vydal vrcholné dielo ''Umění přírodních národů'', ktoré predstavuje výsledok jeho celoživotného štúdia a svedčí o jeho mimoriadnom rozhľade a vzdelaní. Odmietol ísť do exilu so slovami ''"někdo„někdo musí s národem zůstat"zůstat“''. [[1. september|1. septembra]] [[1939]] bol podobne ako ďaší predstavitelia politického, kultúrneho a verejného života zatknutý. Gestapo ho odvlieklo z dovolenky v Želive u Humpolce. Odviezli ho do Pankráckej veznice, odtiaľ do [[koncentračný tábor|koncentračného]] tábora Dachau, potom do Buchenwaldu, Oranienburg-Sachsenhausenu a nakoniec do Bergen-Belsenu v Dolnom Sasku, kde podľahol na týfus. Miesto jeho posledného odpočinku nie je známe.

* ''Parta''

* ''Lélio'' ([[1917]])