Wikipédia

Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
LacoR (diskusia | príspevky)
12 470 editací
d wikilinky
LacoR (diskusia | príspevky)
12 470 editací
Riadok 13:
Československá vláda v [[Praha|Prahe]] dôrazne likvidovala na Slovensku všetko uhorské, či šovinisticky maďarské a obeťou tejto politiky sa stali aj biskupi a niektorí vysokí cirkevní predstavitelia. Ďalší cirkevní predstavitelia odišli aj z vlastného rozhodnutia, nakoľko nesúhlasili s novým spoločenským poriadkom a poniektorí aj čoskoro zomreli, pretože mali vysoký vek. Tak postupne osireli všetky biskupstvá s výnimkou Košíc. Nitriansky biskup Viliam Batthyány bol vypovedaný, abdikoval a emigroval do [[Maďarsko|Maďarska]], kde zomrel 24. novembra 1923. Banskobystrický biskup Wolfgang Radnai bol po krátkom internovaní vypovedaný a zomrel 14. októbra 1935 v Maďarsku. Spišský biskup Alexander Párvy sa zdržiaval v Maďarsku, kde zomrel 24. marca 1919. Rožňavský biskup Ľudovít Balás zomrel v Rožňave 18. septembra 1920. Vláda uvažovala aj o vypovedaní košického biskupa [[Augustín Fischer-Colbrie|Augustína Fischera-Colbrieho]]. Napokon však mohol zostať, pretože sa nenašiel žiadny vážny dôvod na jeho vyhostenie. Na dôvažok, kňazi i veriaci si tohto biskupa veľmi vážili. Colbrie sa totiž naučil po slovensky, aby rozumel všetkým svojim veriacim a mohol sa im prihovoriť v ich materinskej reči. On sám sa rozhodol zostať v novej republike.
 
Svätá stolica chápala túto situáciu a tak pápež [[Benedikt XV.]] v tajnom konzistóriu [[13. november|13. novembra]] [[1920]] vymenoval prvých troch slovenských biskupov - [[Karol Kmeťko|Karola Kmeťku]] pre [[NitrianskaBiskupstvo rímskokatolícka diecézaNitra|Nitrianske biskupstvo]], [[Marián Blaha |Mariána Blahu]] pre [[BanskobystrickáBiskupstvo rímskokatolíckaBanská diecézaBystrica|Banskobystrické biskupstvo]] a [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] pre [[SpišskáBiskupstvo rímskokatolíckaSpišské diecézaPodhradie|Spišské biskupstvo]]. Všetkých troch vysvätil [[13. február]]a [[1921]] v [[Nitra|Nitre]] pápežský nuncius v [[Praha|Prahe]] Clemente Micara.
 
[[Obrázok:Flag of the Vatican City.svg|160px|left]]
 
Zároveň sa Svätá stolica snažila riešiť aj územné členenie cirkvi na Slovensku. Slovenská časť Ostrihomskej arcidiecézy sa [[29. máj]]a [[1922]] stala [[Trnavská apoštolská administratúra|apoštolskou administratúrou]]. Za administrátora so sídlom v [[Bratislavsko-trnavská rímskokatolícka arcidiecézaTrnava|Trnave]] bol vymenovaný [[Pavol Jantausch]], vysvätený za biskupa v roku [[1925]]. Apoštolským administrátorom v [[RožňavskáBiskupstvo rímskokatolícka diecézaRožňava|Rožňave]] sa v roku 1925 na krátko stal biskup [[Jozef Čársky]], ktorý bol ešte v tom roku preložený za apoštolského administrátora do [[Košická rímskokatolíckaArcidiecéza arcidiecézaKošice|Košíc]]. V roku [[1928]] bol do Rožňavy vymenovaný za apoštolského administrátora biskup [[Michal Bubnič]]. Apoštolskí administrátori v Trnave, Rožňave a Košiciach dostali práva sídelných biskupov a diecézni biskupi v Nitre, Banskej Bystrici a Spišskej Kapitule boli podriadení priamo Svätej Stolici. Tak de facto vznikla kvázi slovenská cirkevná provincia, ktorej biskupi vystupovali ako Biskupský zbor Slovenska, napriek tomu, že nebola oficiálne ustanovená.
 
Na zriadení oficiálnej samostatnej slovenskej cirkevnej provincie sa mohlo začať pracovať až po podpise dohody medzi
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Rímskokatolícka_cirkev_v_Slovenskej_republike“