Lev Nikolajevič Tolstoj: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v rodinnom sídle v Jasnej Poľane, neďaleko mesta [[Tula]], južne od [[Moskva|Moskvy]]. Jeho rodičia pochádzali zo starých šľachtických rodov, otec sa volal Nikolaj Iľjič Tolstoj (zomrel v roku 1837), matka sa za slobodna volala Mária Nikolajevna Volkonská (zomrela v roku 1830). Prostredníctvom svojich starých rodičov bol Lev Nikolajevič spriaznený s inými kniežacími rodinami v [[Rusko|Rusku]] (ako boli Trubeckí, Gorčakovci a iní). Rodina Tolstých patrila k najvyššej ruskej aristokracii a Lev Nikolajevič si svoju príslušnosť k tejto vrstve silne uvedomoval. Tolstoj mal troch bratov a sestru. Po smrti rodičov sa o neho starala jeho teta Jergolská, v detstve žil prevažne v [[Moskva|Moskve]] a v [[Jasná Poľana|Jasnej Poľane]]. Ako všetci šľachtickí synkovia, aj on dostal francúzsku výchovu.

 

 

V roku [[1857]] cestoval po západnej [[Európa|Európe]], navštívil [[Francúzsko]], [[Švajčiarsko]] a [[Nemecko]]. V Európe ho znechutila dominujúca kapitalistická morálka, zdôrazňujúca osobnú aktivitu, dravosť a individualizmus, vyzdvihujúca získavanie materiálnych statkov a zmyselných pôžitkov. Po svojom návrate do [[Rusko|Ruska]] si Tolstoj uvedomil zaostalosť ruského politickej, ekonomickej i kultúrnej reality. Zvlášť ťaživým problémom bolo pretrvávajúce nevoľníctvo (mimo [[Rusko]] už v tom čase nikde neexistovalo). Tolstoj sa domnieval, že postavenie nevoľníkov sa zlepší, ak im bude poskytnuté vzdelanie. Sám si to chcel overiť v praxi a preto v roku 1859 otvoril prvú školu pre svojich poddaných a ich deti, v ktorej sám so svojou rodinou vyučoval. Roľníci však vo vzdelávaní nevideli žiadny zmysel a považovali ju za záťaž. Tolstého aktivity ostatní statkári považovali za neprimerané jeho postaveniu a prestali sa s ním stýkať. Viacerí ho začali považovať v lepšom prípade za čudáka.

 

 

23. septembra 1862 sa Lev Nikolajevič Tolstoj oženil so Sofiou Andrejevnou Behrsovou, dcérou lekára, ktorá bola od neho o 16 rokov mladšia. Mali spolu dvanásť detí, ale päť z nich zomrelo ešte v detskom veku. Svoje zásnuby a sobáš do veľkej miery realiticky zobrazil v románe ''Anna Kareninová'' (zvlášť dramatická je scéna, v ktorej dal snúbenici prečítať svoje denníky, do ktorých si zapísal aj početné sexuálne prehrešky, ktorých sa dopustil s nevoľníčkami). V harmonickom období prvých rokov manželstva napísal Tolstoj svoje najlepšie a najslávnejšie dielo - románovú epopej ''Vojna a mier''. V tomto diele vyslovil svoje odsúdenie vojny ako nehumánneho aktu a zároveň veľmi presvedčivo priblížil epochu rusko-francúzskych vojen v rozmedzí rokov 1805-1812. Slávnymi boli aj jeho neskoršie realistické romány ''Anna Kareninová'' (1877) a ''Vzkriesenie'' (1899). Zvlášť veľkú pozornosť vyvolal román ''Vzkriesenie'', v ktorom Tolstoj odhalil a dramaticky vykreslil príčiny a dôsledky ženskej prostitúcie, ktorá bola do istej miery spoločnosťou tolerovaná. V románe odznelo aj mnoho proticirkevných hodnotení a ideí, čo pobúrilo predstaviteľov pravoslávnej cirkvi. Za svoje početné názory a myšlienky, ktoré odporovali oficiálnemu cirkevnému učeniu, bol Tolstoj napokon v roku 1901 z ruskej pravoslávnej cirkvi exkomunikovaný (vylúčený). Svoje názory na kresťanstvo a vieru v Boha Tolstoj zhrnul do autobiografických esejí ''Spoveď'' a ''Moje náboženstvo''. Jeho názory sa obyčajne definujú ako ''kresťanský anarchizmus''. Veľmi silnou črtou jeho filozofie a literárnych diel bola idea neprotivenia sa zlu násilím , myšlienka akejsi pasívnej rezistencie alebo nenásilného odporu, ktorá silne ovplyvnila európskych pacifistov (napríklad aj Slováka [[Albert Škarvan|Alberta Škarvana]]) alebo [[Mahátma Gándhí|Mahátmu Gándhího]].

Od konca 90-tch rokov 19. storočia sa komplikoval jeho vzťah s manželkou a vlastnými deťmi. Tolstoj často uvažoval o odchode od rodiny, niekoľkokrát vyjadril svoju túžbu žiť ako obyčajný roľník. Od roku 1904 sa stal jeho osobným lekárom Slovák [[Dušan Makovický]], ktorý si počas pobytu v Jasnej Poľane viedol veľmi podrobný denník, ktorý ponúka veľmi zaujímavý pohľad na Tolstého a život v Jasnej poľane v závere Tolstého života (bol kompletne publikovaný v ruštine). [[Dušan Makovický|Makovický]] sa stal aj jeho jediným spoločníkom na úteku z domu začiatkom novembra 1910. Počas úteku Tolstoj prechladol a napokon musel uľahnúť v budove železničnej stanice v lokalite Astapovo, kde v prítomnosti viacerých priateľov a členov rodiny zomrel. Pochovaný je v parku v Jasnej Poľane.

 

 

== Dielo ==