Nikolaj Alexandrovič Bulganin: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnok |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 9:
|Miesto úmrtia =
}}
'''Nikolaj Alexandrovič Bulganin''' (* [[30. marec]] [[1895]] – † [[24. február]] [[1975]]) bol [[ZSSR|sovietsky]] politik a štátnik. Pôsobil na postoch podpredsedu vlády, neskôr ako minister obrany (1953–1955) a ministerský predseda ZSSR (1955–1958). Člen
== Život ==
Riadok 17:
Od júla 1937 zároveň pôsobil ako predseda Sovietu národných komisárov Ruskej sovietskej socialistickej republiky. V rokoch 1938-1941 zástupca predsedu vlády. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] predsedal vojnovému kabinetu ako predseda národného výboru obrany<ref>Karadeli, C., 2008, Bulganin, Nikolai Alexandrovich. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 335</ref>. Do roku 1943 pôsobil vo vojenských radách viacerých sovietskych frontov. Od roku 1944 člen Štátneho výboru obrany a zástupca národného komisára obrany.
Po vojne bol v roku 1947 vymenovaný za ministra Ozbrojených síl ZSSR, v tomto období mu bola udelená vojenská hodnosť [[Maršal Sovietskeho zväzu]].<ref>{{citácia knihy | meno = Jiří | priezvisko = Fidler | odkaz na autora = Jiří Fidler | titul = Za víru, vládce a vlast (Ruští a sovětští maršálové) | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 2005 | počet strán = 290 | isbn = 80-7217-354-5 | jazyk = po česky}} </ref> Od marca 1949 podpredseda vlády a člen Plitbyra.
Po [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovej]] smrti patril medzi vedúce politické špičky, ktoré sa v Sovietskom zväze delili o moc. [[Georgij Malenkov]] ho poveril funkciou ministra obrany (1953-1955). Patril k prívržencom [[Nikita Chruščov|Nikitu Chruščova]]. Ten ho po zosadení Malenkova v rokoch 1955-1958 udelil post predsedu vlády ZSSR. V lete 1957 sa však medzi Bulganinom a Chruščovom vypukli nezhody. Bulganin sa spojil s Chruščovovymi oponentmi avšak ich plán na jeho odstránenie sa nepodaril. To vyústilo v jeho obvinenie z konšpiračnej činnosti (tzv. [[protistranícka skupina]]) malo za následok jeho odvolanie z funkcie. Bol tiež pozbavený hodnosti maršala ZSSR. Najskôr bol poverený vedením Národnej banky a bol pozbavený funkcii v Politbyre aj prezídiu strany. Na sklonku kariéry viedol hospodárske organizácie v [[Stavropol]]i.
| |||