Wikipédia

Monetárna politika: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bronto (diskusia | príspevky)
131 809 editací
d Bronto premiestnil stránku Menová politika na Monetárna politika prostredníctvom presmerovania
Bronto (diskusia | príspevky)
131 809 editací
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''MenováMonetárna politika''' alebo(iné názvy: '''monetárnapeňažná politika''' alebo(v širšom zmysle), '''peňažná a úverová politika (v širšom zmysle), menová politika (v širšom zmysle), peňažná a menová politika''') je proces (politika), ktorým vláda, centrálna banka alebo iné menové inštitúcie reguluje ponukumnožstvo peňazí v obehu a/alebo úrokovú mieru. MenováAk autoritaje využívapritom nacieľom dosahovaniepodpora cielovvšeobecnej menovejhospodárskej politiky priame(zmenou pomeru ponuky peňazí a nepriamedopytu nástrojepo peniazoch) hovoríme o '''vnútornej menovej politike, peňažnej politike (v užšom zmysle)''' či '''peňažnej a úverovej politike (v užšom zmysle)'''. Ak je pritom cieľom riadenie menového kurzu (t.j. vzťah k zahraničiu), hovoríme o '''vonkajšej menovej politike, menovej politike (v užšom zmysle)''' alebo o '''[[kurzová politika|kurzovej politike]]'''.
 
Základnými východiskovými determinantmi monetárnej politiky sú:
Riadok 8:
 
 
== Ciele menovejmonetárnej politiky==
* konečný cieľ - udržanie cenovej stability
* sprostredkujúce ciele - menovémonetárne kritériá (peňažná zásoba, menový kurz, dopyt a ponuka peňazí, úroková miera)
* operatívne ciele - operatívne menovémonetárne kritériá (úroková sadzba, menová báza)
 
MenovéMonetárne kritériá predstavujú peňažné kategórie a tie premenné menové veličiny, ktoré sa nachádzajú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky.<br />▼
 
▲Menové kritériá predstavujú peňažné kategórie a tie premenné menové veličiny, ktoré sa nachádzajú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky.<br />
Operatívne ciele sú veličiny, ktoré ležia v kauzálnom reťazci bližšie k nástrojom centrálnej banky.
Platí, že niektoré tieto ciele sú navzájom nezlučiteľné, preto si konkrétna [[centrálna banka]] vyberá len niektoré z nich. Vyberá si ich podľa toho, akú dôležitosť im prisudzuje a aké má predpoklady merať dosahovanie týchto cieľov.
 
== Dva základné druhy menovejmonetárnej politiky ==
* expanzívna - zvyšuje sa množstvo peňazí v obehu, alebo sa znižuje úroková miera (CB vytláčivytlačí v obodobíobdobí recesie do ekonomiky ďalšie peniaze čím sa zvyšuje ponuka peňazí a znížia sa úrokové sadzby. Ekonomické subjekty budú viac investovať, zvýši sa HDP, zamestnanosť, čistý export) Ak banka ponechá až príliš voľnú menovú politiku, tak hrozí nárast [[Inflácia|inflácie]].
 
* reštriktívna - znižuje sa množstvo peňazí v obehu alebo sa zvyšuje úroková miera(ak je v ekonomike prostredie podnecujúce infláciu CB sprísni monetárnu politiku (politika ťažko dostupných peňazí to znamená, že predajom štátnych obligácií bude zvýšovať povinné rezervy čím vyvolá zníženie peňažnej zásoby) V prípade, že centrálna banka používa až príliš silnú reštriktívnu politiku, tak hrozí [[Deflácia|deflácia]].▼
 
▲* reštriktívna - znižuje sa množstvo peňazí v obehu alebo sa zvyšuje úroková miera(ak je v ekonomike prostredie podnecujúce infláciu CB sprísni monetárnu politiku (politika ťažko dostupných peňazí to znamená, že predajom štátnych obligácií bude zvýšovaťzvyšovať povinné rezervy čím vyvolá zníženie peňažnej zásoby) V prípade, že centrálna banka používa až príliš silnú reštriktívnu politiku, tak hrozí [[Deflácia|deflácia]].
 
V rámci ekonomickej teórie peňazí existujú dva hlavné názorové prúdy, ktoré sa na fungovanie centrálnej banky pozerajú odlišne – keynesovci a monetaristi. Keynesovci postavili svoju teóriu na potrebe štátnych zásahov. Podľa nich neutralita peňazí neexistuje, lebo peniaze vplývajú na reálnu časť ekonomiky. Do popredia dávajú úrokovú mieru, ako nástroj pre reguláciu investičných výdavkov. V prípade neúplnej zamestnanosti a nevyužitia výrobných kapacít má centrálna banka poskytovať lacné úvery, aby zvýšila množstvo peňazí v obehu Keynesovci považujú súkromný sektor za nestabilný a preto preferujú verejný sektor. Práve ten by mal zabezpečovať rovnováhu a mal by pri tom využívať najmä veľké verejné investície.
Riadok 28:
 
 
== Nástroje menovejmonetárnej politiky ==
 
Každá centrálna banka môže na vykonávanie svojich cieľov použiť niekoľko rôznych nástrojov. Základné delenie týchto nástrojov je na priame nástroje a nepriame nástroje menovej politiky. Väčšina centrálnych bánk viac využíva nepriame nástroje ako priame v snahe dokázať transparentnosť a nezávislosť.
 
 
=== Priame nástroje menovejmonetárnej politiky ===
Aj keď sú účinnejšie než nepriame nástroje, tak ich centrálne banky využívajú menej, lebo komerčné banky sa ich používaniu bránia, prípadne sa ich snažia obchádzať. Obmedzujú totiž ich podnikateľskú samostatnosť.
 
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Monetárna_politika“