Verzia z 17:58, 25. december 2012 upraviť Peterzet (diskusia \| príspevky) 439 editací wikilinky, formulácia ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 23:35, 27. december 2012 upraviť vrátiť Wizzard (diskusia \| príspevky) Správcovia 113 857 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Mastné kyseliny''' sú kyseliny viazané v lipidoch (tukoch). V [[biochémia\|biochémii]] sa týmto názvom označujú vyššie monokarboxylové kyseliny. Mastné kyseliny sa delia podľa rôznych kritérií, napríklad podľa dĺžky reťazca alebo nasýtenia. Ako prvý ich izoloval v roku 1818 francúzsky chemik M. E. Chevreul. Väčšina prirodzene sa vyskytujúcich mastných kyselín pozostáva z reťazca obsahujúceho párny počet [[atóm]]ov [[uhlík]]a a to v rozmedzí od štyroch do dvadsaťosem takýchto atómov<ref name=iupac>{{cite book\| url=http://goldbook.iupac.org/F02330.html \|title= IUPAC Compendium of Chemical Terminology\|edition= 2nd \|year=1997\|publisher = International Union of Pure and Applied Chemistry\|isbn=0-521-51150-X}}</ref>. S glycerolom tvoria [[Ester (chemická zlúčenina)\|ester]]y, ktoré sa nazývajú [[lipid]]y. Esterifikáciou s cetylalkoholom, cerylalkoholom a myristylalkoholom tvoria vosky.▼ ▲Ako prvý ich izoloval v roku 1818 francúzsky chemik M. E. Chevreul. Väčšina prirodzene sa vyskytujúcich mastných kyselín pozostáva z reťazca obsahujúceho párny počet [[atóm]]ov [[uhlík]]a a to v rozmedzí od štyroch do dvadsaťosem takýchto atómov<ref name=iupac>{{cite book\| url=http://goldbook.iupac.org/F02330.html \|title= IUPAC Compendium of Chemical Terminology\|edition= 2nd \|year=1997\|publisher = International Union of Pure and Applied Chemistry\|isbn=0-521-51150-X}}</ref>. S glycerolom tvoria [[Ester (chemická zlúčenina)\|ester]]y, ktoré sa nazývajú [[lipid]]y. Esterifikáciou s cetylalkoholom, cerylalkoholom a myristylalkoholom tvoria vosky. === Výskyt a charakteristika ===▼ ▲=== Výskyt a charakteristika === Mastné kyseliny sa líšia počtom atómov uhlíka (dĺžka reťazca), prípadne možným počtom a umiestnením dvojitých väzieb . Mastné kyseliny môžeme na základe dĺžky uhlíkového reťazca rozdeliť na mastné kyseliny s krátkym reťazcom (maximálne šesť atómov uhlíka), so stredne dlhým reťazcom (šesť až dvanásť atómov uhlíka<ref name=e-medicine>[http://emedicine.medscape.com/article/946755-overview Medscape: Free CME, Medical News, Full-text Journal Articles & More]</ref>), s dlhým reťazcom (trinásť až dvadsaťjeden atómov uhlíka<ref name=lipidworld>Christopher Beermann, J Jelinek, T Reinecker, A Hauenschild, G Boehm, and H-U Klör, "[http://lipidworld.com/content/2/1/10 Short term effects of dietary medium-chain fatty acids and n-3 long-chain polyunsaturated fatty acids on the fat metabolism of healthy volunteers]"</ref>) a mastné kyseliny s veľmi dlhým uhlíkovým reťazcom (viac než dvadsaťdva uhlíkov v reťazci). Riadok 14: Eikosanoidy, deriváty eikosa-polyenových mastných kyselín, teda látky ako prostaglandiny, leukotrieny alebo thromboxany, sú vnútrobunkové signalizačné molekuly (tzv. autokrínne), ktoré ovplyvňujú svalový sťah, zrážanie krvi, bolesť alebo zápal. === Syntéza === Syntéza mastných kyselín je proces, pri ktorom vznikajú mastné kyseliny predlžovaním acetylkoenzýmu A. Proces je v zásade podobný beta-oxidácii, ale enzymatický aparát, bunková lokalizácia a detaily jednotlivých reakcií sa líšia. === Delenie === ==== Podľa dĺžky reťazca ====▼ ▲==== Podľa dĺžky reťazca ==== s krátkym reťazcom (SCFA) - menej ako 6 atómov uhlíka so stredne dlhým reťazcom (MCFA) - 6 až 12 atómov uhlíka Řádek 25 ⟶ 24: *s veľmi dlhým reťazcom (VLCFA) - viac ako 20 atómov uhlíka ==== Podľa nasýtenia ==== ===== Nasýtené mastné kyseliny =====▼ ▲===== Nasýtené mastné kyseliny ===== Nasýtené mastné kyseliny (SAturated Fatty Acids) neobsahujú v reťazci žiadnu dvojitú väzbu. Tvoria dlhé priame reťazce. Veľké množstvo nasýtených mastných kyselín sa nachádza v živočíšnych tukoch ako energetická rezerva. Vyskytujú sa tiež v palmovom oleji. Řádek 42 ⟶ 40: Nasýtené mastné kyseliny sú z jadier na periférii naviazané v lipoproteínoch VLDL (very low density lipoprotein). Táto malá častica obsahuje tiež veľké množstvo cholesterolu. Tým nasýtené mastné kyseliny preukázateľne zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi a pri nadmernej konzumácii ich môžeme považovať za zdraviu škodlivé. Kvôli obsahu mastných kyselín by konzumácia živočíšnych výrobkov nemala presiahnuť 21 – 31g denne, čo je asi tretina odporúčaného denného príjmu tukov. ===== Mononenasýtené mastné kyseliny (MUFA) ===== Mononenasýtené mastné kyseliny (Mono Unsaturated Fatty Acids), monoénové mastné kyseliny obsahujú vo svojom reťazci jednu dvojitú väzbu. Väčšina nenasýtených mastných kyselín sa vyskytuje v konfigurácii cis. Trans izoméry (transmastné kyseliny, TFA alebo TRANS) sa vyskytujú predovšetkým vo vyprážaných potravinách, stužených tukoch obsiahnutých napríklad v trvanlivom pečive a vo veľmi malom množstve v tuku prežúvavcov. Řádek 54 ⟶ 51: Cis-mononenasýtené kyseliny zrýchľujú odbúravanie lipoproteínov LDL (low density lipoprotein), znižujú tak hladinu cholesterolu v krvi. Oproti tomu transmastné kyseliny preukázateľne hladinu cholesterolu zvyšujú a zvyšujú tak riziko arterosklerózy. ===== Polynenasýtené mastné kyseliny (PUFA) ===== Polynenasýtené mastné kyseliny (PolyUnsaturated Fatty Acids), polyénové mastné kyseliny, majú v reťazci viac ako jednu dvojitú väzbu. Patria k nim aj tzv. esenciálne mastné kyseliny, ktoré je potrebné prijímať potravou. Esenciálne mastné kyseliny sú nutným substrátom pre syntézu prostaglandinov a ďalších biologicky aktívnych látok. Príklady polynenasýtených mastných kyselín Řádek 70 ⟶ 67: == Referencie == <references/> [[Kategória:Organické kyseliny]]

Mastná kyselina: Rozdiel medzi revíziami