Normanská teória vzniku ruského štátu: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie |
|||
Riadok 1:
'''Normanská teória''' vysvetľuje pôvod starého ruského štátu ([[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]). Pôvodná hypotéza sa týka politickej úlohy švédskych
== Vznik a vývoj teórie ==
Po celé [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie]] bola vedená vzrušená diskuzia o platnosti tzv. normanskej teórie, to znamená o podieli škandinávskych [[Varjagovia|Varjagov]] na vzniku [[Kyjevská Rus|kyjevskej ríše]] a o pôvode pojmu Rus. Tieto otázky sa ukázali byť základnými problémami včasnej ruskej histórie. Na začiatku tejto výmeny názorov stála hypotéza o normanskom pôvode [[Rurikovci|Rurikovcov]], najstaršej, v Rusku vládnucej dynastie, ktorú ako prvý vyslovil v 30.rokoch [[18. storočie|18. storočia]] nemecký historik pôsobiaci v nedávno založenej Petrohradskej akadémii vied [[Gottlieb Siegfried Bayer]] v práci ''De Varagis''. V bádaní pokračoval ďalší nemecký vedec žijúci v Rusku [[Gerhard Friedrich Müller]], ktorý roku 1749 predniesol prednášku na tému
''Origines gentis et nominis Russorum''. Tlačou bola táto práca vydaná až roku 1772, jej zverejneniu bránil Lomonosov. Bayerove a Müllerove myšlienky rozvil na prelome [[18. storočie|18.]] a [[19.storočie|19. storočia]] [[August Ludwig von Schlözer]] a na základe dôkladného štúdia [[Nestor|Nestorovej Povesti dávnych liet]] sformuloval ucelenú normanskú teóriu. Zásadným dielom, kde bola táto teória vyjadrená, bola jeho päťdielna (nedokončená) práca ''Nestor Russische Annalen'' (1802-1809).
Z hľadiska normanskej teórie je zásadnou úvodná časť ''Повести временных лет'', ktorá sa nazýva Rozprávanie o pozvaní kniežat. Rozpráva o príchode [[Varjagovia|Varjagov]], ktorí si podmanili Fínov a [[Slovania|Slovanov]] a žiadali od nich dane. Tí ich dokázali zahnať, ale keď si začali vládnuť sami, začali medzi sebou viesť spory, a preto sa rozhodli nájsť si knieža, ktorý by im vládol. Cez more sa vydali k
== Odpor proti normanskej teórii ==
V kontexte historických udalostí (severná vojna so Švédmi) bola otázka vplyvu Normanov na vytváranie pôvodného ruského štátu od samého začiatku spolitizovaná, pretože Rusi ju interpretovali ako vyzdvihovanie slovanskej nedostatočnosti a zaostalosti. Názory normanistov sa tak dotkli ruskej národnej hrdosti a vyvolali prudký nesúhlas. Ruskí bádatelia, na ktorých čele stál [[Michail Vasiljevič Lomonosov]], ktorý sám
Na prelome [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]] začala byť normanská teória všeobecne prijímaná, a to aj ruskými historikmi (uznával ju napríklad významný bádateľ [[Vasilij Osipovič Ključevskij]]) a začínajúcou sovietskou historiografiou. Po nástupe [[stalinizmus|stalinizmu]] však začala byť znovu akákoľvek úloha
Postupne prestala byť problematika vikingského vplyvu problémom iba historickým a začala sa riešiť aj v rovine filologickej, archeologickej a antropologickej. Cez všetky výhrady nedá sa ako konštatovať, že tvorcovia normanskej teórie vykonali veľa pre profesionalizáciu ruského
dejepisectva a ocenenie pôvodných ruských prameňov.
== Archeológia ==
Od 60. rokov 20. storočia intenzívny archeologický výskum dokázal objasniť niektoré aspekty prítomnosti Severanov v ruských oblastiach. Hlavná evidencia pochádza najmä z pohrebísk [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]]. Určitý problém predstavuje mnohotvárnosť normanského rítu a v skutočnosti, že ako [[Slovania]], tak Škandinávci v tej dobe svojich mŕtvych spaľovali. Vo všeobecnej rovine došlo ku zhode, že normanské sú pohreby v lodiach alebo pohreby s koňom a ďalej pravdepodobne hroby s typicky škandinávskymi ženskými ozdobami šiat. Tieto nálezy sa vyskytujú v kurganoch horného Podnepria, kde sa do tej doby predpokladali iba sídla [[Slovania|Slovanov]], ktorí sa sem, ako bolo teraz zistené, dostali až v [[11. storočie|11. storočí]]. Pohreby koní sa nachádzajú aj v [[Novgorod|novgorodských]] mohylách v starších horizontoch, najmladší je podľa hrobových výbav čišto slovanský. Ďalšie vikingské nálezy pochádzajú z gnezdovských mohýl a ďalej bohatých mohýl v okolí Jaroslavľa, kde boli v hroboch uložené celé vikingské rodiny.
Vo výskume sídlisk hrá dôležitú úlohu archeologický výskum [[Stará Ladoga|Starej Ladogy]], najstaršej škandinávskej osady vo východnej Európe, pochádzajúcej z polovice 8.storočia.
== Etymológia ==
Dôležitú úlohu v argumentoch normanistov a ich odporcov má etymologický výklad pojmu Rus. Existuje niekoľko hypotéz:
Riadok 28:
* Podľa najnovších poznatkov nemeckého historika Dittmara Schorkowitza patrilo toto fínske pomenovanie severskému obyvateľstvu, ktoré prichádzalo do východnej Európy s úmyslom kolonizovať tunajšie nie príliš husto osídlené kraje. Na rozdiel od Varjagov, elitných oddielov ozbrojených diaľkových kupcov, boli títo škandinávski Rusi, ktorí sa usadili južne od Fínskeho zálivu, skoro asimilovaní slovanským a sčasti aj fínskym etnikom. Etnonymum Rus sa však zachovalo a neskôr sa stalo pomenovaním pre územie, na ktorom vládli Rurikovci, a aj jeho slovanského obyvateľstva.
* Etnonymom
* Poľský historik H. Lowmianski vychádza z neznámeho autora nazývaného Pseudo-Zacharias Retor, ktorý žil v polovici 6.storočia v Sýrii. Jeho dielo obsahuje výpočet národov v blízkosti Kaukazu a je tu zmieňované aj kočovné etnikum
* Sovietsky historik B.A.Rybakov, špecialista na včasné ruské dejiny, dokazuje vo svojej hlavnej práci ''Kijevskaja Rus´ i russkije kňažestva XII-XIII vv.'' z roku 1982 na základe textu Nestorovej kroniky, že Rus je iba iné označenie pre východoslovanské etnikum Poljanov, ktoré žilo v okolí Kyjeva (Rybakov ich považuje za kmeňový
Zaujímavý je aj pôvod slova [[Varjagovia|Varjag]]. Jedná sa o slovanskú podobu škandinávskeho ''vaering'' (tj. člen družiny zviazaný s ňou prísahou). Byzantská podoba označenia [[Varjagovia]] je ''Varangoi''.
Riadok 42:
Zaujímavý je aj fakt, že na rozdiel napr. od Anglicka, kde ku kolonizácií Vikingmi došlo, tu nie sú známe škandinávske [[toponymum|toponymá]], ale napr. všetky dneperské prahy majú škandinávske názvy. To by svedčilo pre škandinávske osídlenie iba obchodno-remeslníckeho charakteru.
== Písomné pramene ==
* [[Povesť dávnych liet]] - letopisný zvod - kronika, ktorej pôvodnú verziu mal vytvoriť mních [[Nestor]] - hlavný zdroj poznania normanistov - dnes je považovaná pre dobu vzniku staroruského štátu za nespoľahlivý zdroj, pretože bola spísaná až začiatkom 12. storočia.
Riadok 50:
* [[Annales Bertiani]]
== Niektoré dnes všeobecne uznávané závery ==
Dnes sa má zato, že prítomnosť Severanov v ruských oblastiach je nepopierateľná. Prví členovia rurikovského rodu a ich družiníci boli nepochybne švédskeho pôvodu, ale počas [[11. storočie|11.storočia]] sa v slovanskom prostredí asimilovali. Rurik vládol severným oblastiam Rusi, jeho nástupca (príbuzný alebo družiník) Oleg spojil dve najdôležitejšie centrá [[Novgorod]] a [[Kyjev]] do jedného celku, a položil tak základy ranému ruskému štátu, Kyjevskej Rusi. Oleg údajne vládol za Rurikovho nedospelého syna Igora. Príbuzenský pomer medzi Rurikom a Igorom však nie je možné dokázať. Niektorí historici sa preto domnievajú, že Igor mohol byť zakladateľom novej, svojim pôvodom slovanskej dynastie, ktorej bol dodatočne pripsaný rurikovský pôvod. Tomu však odporuje jeho meno, ktorého základ je germánsky. Do úvahy je však potrebné vziať tiež skutočnosť, že Varjagovia prichádzali do východnej Európy bez žien. Pokiaľ sa tu usadili, iste uzatvárali manželstvá so slovanskými ženami. Už [[Igor I. (Kyjevská Rus)|Igorov]] syn mal slovanské meno [[Svjatoslav I.]]. Na konci 11.storočia a v 12.storočií nie sú o prítomnosti Škandinávcov v archeologických dokladoch stopy.
== Zdroje ==
*Havlík, L.: ''Slovanské státní útvary raného středověku'', Praha 1987, s.11-34.
*Košnar, L.: ''Severní Evropa v raném středověku a vikinská expanze'', in: Studia Mediaevalia Pragensia III,
*Macůrek, J.: ''Dějiny východních Slovanů'', Praha 1947, s.32-48.
*''Dějiny Ruska'', Praha, Lidové noviny, 1995.
Riadok 63:
== Pozri aj ==
[[Chazarská teória vzniku ruského štátu]]
*▼
[[Kategória:Dejiny Ruska]]
Řádek 68 ⟶ 70:
[[cs:Normanská teorie vzniku ruského státu]]
▲*
|