Normanské vojvodstvo: Rozdiel medzi revíziami

Vzniklo okolo roku 911, kedy francúzsky kráľ [[Karol III.]] zmluvou zo Saint-Clair-sur-Epte prinútil [[Normani|Normanov]] vedených [[Rollo]]m prijať normanské územia [[Rouen]], [[Pays de Caux]] a grófstvo [[Talou]] v dnešnom Francúzsku do léna ako vojvodstvo. Hlavným mestom sa stal Rouen v roku 912, neskôr pribudlo západné hlavné mesto v [[Caen]].

V roku [[1066]] [[Viliam Dobyvateľ|Viliam]], vojvoda tohto vojvodstva, porazil v bitke pri Hastingse anglického kráľa a bol korunovaný za anglického kráľa (tzv. [[Normanský zábor]]). Anglicko-francúzske vzťahy boli potom komplikované, pretože anglickí králi boli ako králi rovnocenní francúzskym kráľom, ale ako normanskí vojvodovia boli ich vazalmi. Aj potom ako v 50-tych rokoch 12. storočia vznikom [[Anjou]]ovskej ríše (Plantagenetovci) Normani kontrolovali polovicu Francúzska, stále boli technicky vazalmi Francúzska.

V roku 1204 francúzsky kráľ Filip II. August dobyl späť kontinentálnu časť Normanského vojvodstva (tzv. Normandiu). Anglickí (normanskí) vládcovia si ju však nárokovali až do roku 1259. V roku 1259 sa parížskou zmluvou Angličania vzdali nárokov na kontinentálnu časť vojvodstva, ostali im Normanské ostrovy (okrem [[Chausey]]). Touto zmluvou bolo tiež fakticky zrušené postavenie vojvodstva Normanských ostrovov vo vzťahu k anglickej korune, hoci anglická kráľovná formálne má dodnes v titule "vojvoda„vojvoda normandský"normandský“. Francúzska časť zostala vojvodstvom vo vzťahu k francúzskej korune a často aj lénom členov francúzskej kráľovskej rodiny.