Nova Posoniensia: Rozdiel medzi revíziami

Vydával ho slovenský polyhistor a rektor bratislavského evanjelického lýcea [[Matej Bel]]. Jeho všestranné vedecké záujmy (filozofia, medicína, prírodné vedy, teológia i jazykoveda), ako aj znalosť viacerých jazykov (slovenčina, maďarčina, nemčina, [[latinčina]], [[gréčtina]] a [[hebrejčina]]) i vzácne schopnosti literárne, boli solídnym základom pre vedenie náročných novín. Ako priekopník moderných vedeckých snáh napísal množstvo článkov, úvah a kníh o otázkach historických, zemepisných, národopisných a literárnych. Mal mnoho priateľov a spolupracovníkov doma aj za hranicami, čo mu umožňovalo získavanie všestranných informácií o kultúrnych a spoločenských aktualitách. Jeho priateľstvo s Jozefom Petrášom - zakladateľom [[olomouc]]kej učenej Spoločnosti nepoznaných ([[Societas incognitorum]]) priviedlo ho aj k spolupráci s tlačovým orgánom tejto spoločnosti zvaným ''Monatliche Auszüge alter und neuer gelehrten Sachen'' (Mesačné výťahy starých a nových učených záležitostí).

 

Matej Bel a jeho najbližší spolupracovníci - profesori bratislavského evanjelického lýcea [[Matej Marth]] a [[Viliam Frigyes Beer]] - redaktori Nova Posoniensia chceli umožniť študentom, aby sa zdokonalili v gramatike a v štylistike latinčiny, ale aj ostatným čitateľom - mešťanom a šľachticom, aby mohli sledovať najmä vývoj politických udalostí v Uhorsku, ako aj za jeho hranicami. Belova myšlienka využiť noviny ako vhodný pedagogický prostriedok nebola nová. Už v druhej polovici 17. storočia v Nemecku riaditeľ gymnázia [[Christian Weiss]] vo svojom diele ''Schediasma curiosum de lectione Novellarum'' tvrdil, že noviny sa môžu stať dobrým výchovným prostriedkom, pričom odporúčal študentom, aby diskutovali o tom, čo sa dočítali v novinách.

 

Obsahom i formou boli Nova Posoniensia skutočnými predchodcami dnešných novín. Ďaleko prevýšili predchádzajúci [[Mercurius veridicus ex Hungaria]]. Vyplývalo to z toho, že redaktormi Nova Posoniensia boli vysokovzdelaní odborníci, ktorí dobre poznali najvýznamnejšie tlačové orgány Európy a sami vedecky i publicisticky tvorili. Naviac sa im podarilo získať za spolupracovníkov popredných vzdelancov žijúcich na Slovensku. Matej Bel a jeho spolupracovníci - redaktori Nova Posoniensia, dokázali Nova Posoniensia prispôsobiť európskym novinárskym požiadavkám. Svedčí o tom aj ich bohaté spravodajstvo a štylisticky vytríbená latinčina. M. Bel nielen v týchto bratislavských novinách, ale aj v zahraničných zborníkoch a v časopisoch, uverejňoval svoje prírodovedecké a jazykovedné príspevky.

 

 

Po formálnej stránke Nova Posoniensia, v porovnaní s predchádzajúcimi novinami, neprinášajú veľa nového. Boli vysádzané do dvoch stĺpcov a väčšinou obsahovali krátke správy, oznamy a noticky. Na začiatku každej z nich býval uvedený dátum a názor mesta z ktorého správa pochádzala. Viac sa o ich zdroji informácie nič neuvádzalo. Tu sa ešte nepoužívali titulky a materiál sa nerozdeľoval do rubrík. Nenájdeme tu ani náročnejšie novinové žánrové formy - [[článok]], [[komentár]], [[úvodník]], [[reportáž]], [[fejtón]] a pod. V novinách nie sú uvedení ani autori správ, ba ani ich redaktori. Len v prílohe novín ''Syllabus rerum memorabilium'', ktorá obsahovala prehľad najdôležitejších udalostí v Európe za posledný mesiac, je priamo v titulku vysádzané meno jej tlačiara Jána Pavla Royera.

 

== Hodnotenie novín ==

 

Napriek všetkým obmedzeniam a nedostatkom však možno hodnotiť Nova Posoniensia ako priekopnícky a významný novinársky čin. Stali sa vzorom aj pre neskoršie vychádzajúce noviny v latinčine, ale aj v nemčine a v maďarčine.