Lavrentij Pavlovič Berija: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
ZéroBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: sh:Lavrentij Berija
Riadok 22:
Od roku 1931 viedol centrálny výbor Komunistickej strany Gruzínska a stal sa blízkym priateľom [[Josif Vissarionovič Stalin|J.V. Stalina]], ktorý v ňom mal úplnú dôveru. V krajine vďaka svojej brutálnej politike získal neobmedzenú moc. Gruzínsko malo spomedzi všetkých krajín Sovietskeho zväzu najvyšší pomer popravených k počtu obyvateľov. Bol hlavným vykonávateľom [[čistky|čistiek]] v [[Zakaukazsko|Zakaukazsku]] ([[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Azerbajdžan]]e a [[Arménsko|Arménsku]]) počas [[veľký teror 1937 – 1938|veľkého teroru]] v rokoch 1937{{--}}1938. Osobne vydával rozkazy na zatýkanie i vykonanie početných popráv. Okrem toho, vydal i početné rozkazy k zatknutiu pracovníkov komunistickej strany a [[NKVD]], ktorí neboli nijak podozriví. Vydal tiež rozkazy, podľa ktorých mali byť zastrelení všetci zatknutí, ktorí nechceli spolupracovať s [[vyšetrovateľ]]mi, čo malo za následok [[masová vražda|masové vraždy]] zatknutých.
 
V auguste 1938 mu bola zverená funkcia 1. zástupcu [[národný komisár vnútra|národného komisára vnútra]]. Podľa príkazov Stalina od konca septembra 1938 do januára 1939 uskutočnil masové zatýkanie v [[NKVD]], [[prokuratúra|prokuratúre]] a [[súd]]och s cieľom zlikvidovať kádre svojho predchodcu [[Nikolaj Ivanovič Ježov|Ježova]]. V rokoch 1939{{--}}1941 sa podieľal na realizácii deportácií obyvateľov [[Pobaltské republiky|Pobaltských republík]], západného [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Moldavsko|Moldavska]], ktoré boli pričlenené k ZSSR. Bol jedným z presadzovateľov likvidácie zajatých poľských vojakov, čo vyústilo do [[Katynský masaker|vraždenia v Katyni]] a na ďalších miestach.

Po začiatku bojov na [[veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojny]] ako najvyšší predstaviteľ NKVD získal dodatočné práva realizovať najvyššie tresty. Podieľal sa na realizácii deportácií [[Povolžskí Nemci|Nemcov]], [[Fíni|Fínov]], [[Gréci|Grékov]] a ďalších národov v rámci územia ZSSR. Od roku 1943 takýto typ deportácií zasiahol aj [[Kalmyci|Kalmykov]], [[Čečenci|Čečencov]], [[Inguši|Ingušov]], [[Karačevci|Karačevcov]], [[Balkari|Balkarov]], [[Krymskí Tatári|Krymských Tatárov]], Meschetincov a ďalšie národy Severného [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] a [[Krym]]u obvinených so spolupráce s okupantmi. Onedlho po [[operácia Barbarossa|vpáde nacistického Nemecka]] sa stal členom [[národný komisariát obrany|národného komisariátu obrany]]. 29. decembra 1945 bol tejto funkcie pozbavený a od 18. marca 1946 sa stal členom Politbyra najvyššieho výboru [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|komunistickej strany]], takže sa dostal do úzkeho kruhu najvyšších predstaviteľov ZSSR.
 
11. februára 1943 Stalin nariadil začať práce na príprave sovietskej [[atómová bomba|atómovej bomby]], ktoré mal mať na starosti [[Viačeslav Michajlovič Molotov|V.M. Molotov]]. Od 3. decembra 1944 mal dozerať nad prácou [[Igor Vasilievič Kurčatov|Kurčatovovho]] laboratória Berija. Práce boli urýchlené po úspešných testoch americkej bomby. Sovietska atómová bomba bola úspešne odskúšaná v roku 1949. Berija ďalej dozeral na prípravu [[vodíková bomba|vodíkovej bomby]].