Peter Singer: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d - akonáhle
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie
Riadok 1:
'''Peter Albert David Singer''' (* [[1946]] v [[Melbourne]], [[Victoria (Australia)|Victoria]],[[Austrália (štát)|Austrália]] ) patrí k popredným obhajcom práv zvierat, je medzinárodne uznávaným filozofom. Študoval na [[Oxford]]skej univerzite, kde začal študovať v r. 1971. V súčasnosti pôsobí ako profesor bioetiky na [[Princeton]]skej univerzite.
Je autorom mnohých kníh vyjadrujúcich myšlienky hnutia za práva zvierat. Z tohto hľadiska je dôležitá jeho kniha ''Oslobodenie zvierat'' (''Animal Liberation'').
Riadok 5:
V devädesiatych rokoch na sérii prednášok obhajoval tiež právo použiť za určitých podmienok eutanáziu.
 
== Osobné zážitky ==
Východiskom k jeho úvahám o krutom a neetickom zaobchádzaní so zvieratami bolo niekoľko osobných zážitkov:
 
* Smrť troch zo štyroch jeho starých rodičov počas nacistickej éry: Starí rodičia z otcovej strany zomreli v plynovej komore v Chelmne a starí rodičia z matkinej strany sa dostali do koncentračného tábora v Terezíne, kde starý otec zomrel (starej mame sa podarilo prežiť). Jeho rodičom sa po obsadení Rakúska Nemcami podarilo zachrániť sa emigrovaním z Viedne do Austrálie.
 
* Silne na neho ako na chlapca zapôsobili austrálske prechádzky po brehu rieky s otcom, ktorý reagoval na počínanie si rybárov a na trápenie chytených živých rýb tým, že upozorňoval syna na krutosť tohto počínania si.
 
* počas štúdií na Oxfordskej univerzite sa medzi svojimi priateľmi stretol s myšlienkami vegetariánstva. Títo ľudia upozorňovali na spôsoby, ako spoločnosť necitlivo pristupuje k zvieratám. Postupne si začal uvedomovať, že ľudia sa inak správajú k sebe navzájom a inak k zvieratám. Došiel k názoru, že je to neetické. Otázky jeho priateľov ho vyprovokovali k rozsiahlemu samoštúdiu. Dopracoval sa k názoru, že na podobné počínanie si neexistuje žiadne etické ospravedlnenie. Následne sa stal i sám vegetariánom.
 
== Kniha Oslobodenie zvierat ==
Jeho kniha ''Oslobodenie zvierat'' patrí k tým, ktoré pozitívne a zásadne ovplyvnili západnú civilizáciu. Spochybnila jednu z dogiem, na ktorej západná kresťanská spoločnost stojí - to, že všetky ne-ľudské bytosti sú podriadené potrebám človeka a "pán„pán tvorstva"tvorstva“ má právo s nimi podľa toho jednať.
 
Pôvodný pohľad na zvieratá ako na živé zásobárne mäsa, objekty otrockej práce a ľudského pobavenia je už i vďaka Singerovým myšlienkam vystavený čím ďalej, tým silnejšej kritike a pochybnostiam.
 
Zvieratá sú po otrokoch a ženách daľšími "slabými"„slabými“, ktorí čakajú na podstatné zlepšenie svojich životných podmienok. Svoju pozornosť upäl predovšetkým na dva problémy, ktoré považuje za najväčšie - pokusy na zvieratách a výroba živočíšnych potravín. Singerov opis pokusných laboratórií a veľkochovov je šokujúci.
 
Singer nie je zásadným odporcom pokusov, požaduje ale ich "účinnú„účinnú, zákonom stanovenú kontrolu"kontrolu“ a kladie prísne kritériá. Túžba po poznaní by podľa neho nemala býť tolerovaná, hneď ako začne spôsobovať bolesť.
 
== Eutanázia ==
 
Singer spochybnil všeobecne rozšírený názor o "posvätnosti„posvätnosti života"života“. Vychádza z utilitarizmu. Podľa preferenčného utilitarizmu by všetko malo prebiehať tak, aby sa maximalizovalo uspokojenie záujmov dotyčnej osoby. Preferencia je to, čo si osoba vyberá po racionálnej úvahe ako presadenie vlastných záujmov.
 
Rozlišuje tri formy eutanázie: dobrovoľnú, mimodobrovoľnú a nedobrovoľnú.
Riadok 32:
''Dobrovoľná eutanázia'' (voluntary) znamená naplnenie explicitne a opakovane vysloveného a racionálneho priania dotyčnej osoby (tej, ktorá má byť zabitá). V niektorých prípadoch ju ťažko možno odlíšiť od asistovanej samovraždy.
 
''Mimodobrovoľná eutanázia'' (non-voluntary) označuje situácie, kedy dotyčná osoba nie je schopná dať svoj súhlas k zabitiu, kedy sa nachádza v duševnom stave, že nemôže ani pochopiť význam rozhodovania o živote a smrti. Predpokladá sa, že osoba by volila smrť.
 
''Nedobrovoľná eutanázia'' (involuntary) označuje prípady, v ktorých je dotyčná osoba schopná vysloviť svoj súhlas ku svojmu zabitiu, ale nevyslovila ho. Buď preto, že nedostala otázku, alebo preto, že sa rozhodla ďalej žiť.
 
Najspornejšia forma eutanázie je mimodobrovoľná. Dobrovoľná: ak si osoba nepraje žiť, Singer jej zabitie nepovažuje za previnenie. Ak si praje žiť (išlo by o nedobrovoľnú eutanáziu), nie je ospravedlniteľná. Vo svojich úvahách sa zaoberá mimodobrovoľnou eutanáziou a za určitých podmienok ju ospravedlňuje.
 
[[Kategória:Narodenia v 1946|Singer, Peter]]
[[Kategória:Austrálski filozofi|Singer, Peter]]
 
 
[[de:Peter Singer]]