Slovenská televízia: Rozdiel medzi revíziami

V minulosti pôsobila ako samostatná inštitúcia, ktorá vznikla [[1. júl]]a [[1991]] zákonom [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]]. Názov Slovenská televízia však už predtým od apríla 1990 niesla zložka Česko-slovenskej televízie (teda nie samostatný podnik) zodpovedná za vysielanie na Slovensku, ktorá sa do apríla 1990 volala ''Československá televízia v Slovenskej socialistickej republike'' (pôvodne v roku 1956 sa volala ''Televízne štúdio Bratislava''). [[1. január]]a [[1993]] Slovenská televízia prebrala vysielanie dovtedajšieho prvého okruhu bývalej [[Česko-slovenská televízia|Česko-slovenskej televízie]]. Samostatná Slovenská televízia zanikla k 31.12.2010.

Pravidelné vysielanie z [[Bratislava|bratislavského]] televízneho štúdia začalo [[3. november|3. novembra]] [[1956]]. Televízni pracovníci mali v tom čase k dispozícii trojkamerový prenosový voz, provizórnu hlásateľňu, neskôr bola prebudovaná na miniatúrne štúdio, dve [[kamera (prístroj)|kamery]] a filmový snímač. Hlavným programom prvého televízneho vysielania bol prenos zo slávnosti v [[Park kultúry a oddychu (Bratislava)|bratislavskom PKO]]. Réžiu prvého programu mal J. Mazanec, vysielania J. Rehák, hlásateľkou bola [[Hilda Michalíková]]. Skupinu kameramanov viedol E. Rožňovec. V čase prvého vysielania bolo na Slovensku približne iba 500 [[televízor]]ov. Najprv sa vysielalo dvakrát týždenne, v stredu a v sobotu, od [[3. novembra]] [[1957]] každý deň okrem pondelka.

V počiatočnom období rozvoja televízie sa museli pracovníci vysporiadať aj s [[ideológia|ideologickými]] problémami. Vyžadovalo sa od nich uprednostňovanie [[politika|politických]] obsahov o úspechoch [[socializmus|socializmu]] a o ideálnom socialistickom občanovi. Okolo roku [[1968]] nastalo určité kultúrne i umelecké uvoľnenie. Umožňovalo nakrúcať adaptácie diel západných autorov, ktoré však bolo čoskoro zabrzdené, no televízia aj tak mala zásluhu na šírení myšlienok [[Pražská jar|Pražskej jari]]. Po vpáde vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] sa situácia zdramatizovala, televízne štúdiá boli obsadené a vysielanie bolo prerušené. Opäť nastala tvrdá [[cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]]. Televízia bola po príchode vojsk Varšavskej zmluvy odsúdená ako prozápadná a antikomunistická, čo malo dopad na prepúšťanie pracovníkov. Diela zahraničných autorov boli odsudzované, ideológovia viac preferovali divácky neúspešné a nezaujímavé inscenácie historických udalostí politického významu.

Počas [[nežná revolúcia|nežnej revolúcie]] sa potvrdila úloha televízie ako nosného informačného média. Od [[22. november|22. novembra]] [[1989]] prinášala [[Česko-slovenská televízia]] [[priamy prenos|priame prenosy]] z [[Václavské námestie (Praha)|Václavského námestia]] v [[Praha|Prahe]] a rôzne diskusné bloky s práve sa rodiacim hnutím za [[demokracia|demokraciu]]. Na televízne obrazovky sa dostávali necenzurované zábery a komentáre, ktoré prispeli k pádu totalitného režimu, pretože informovali verejnosť objektívne a rýchlo. Od [[4. september|4. septembra]] [[1990]] došlo k zmene koncepcie televízie: federálnym kanálom zostal len dovtedajší 1. program – F 1, zatiaľ čo 2. program sa rozdelil na dva samostatné vysielacie okruhy: ČTV pre Česko a S 1 pre Slovensko (druhý program však bol už od svojho vzniku koncipovaný ako národný a teda odlišný pre Česko a pre Slovensko).