Verzia z 22:01, 8. júl 2006 upraviť PalicaBOT (diskusia \| príspevky) Boti 81 899 editací d robot Pridal: th ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:51, 3. september 2006 upraviť vrátiť IW-BOT (diskusia \| príspevky) Boti 83 783 editací d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie Ďalšia úprava →
Riadok 2: '''Rozchádzanie oceánskeho dna''' (známe aj pod [[angličtina\|angl.]] termínom Seafloor spreading) je súčasťou teórie [[platňová tektonika\|platňovej tektoniky]]. Je to proces zapríčiňujúci [[pohyb kontinentov]]. Tento mechanizmus, ktorý je omnoho presnejší ako pôvodná [[Alfred Wegener\|Wegenerova]] teória pohybu kontinentov posunom po morskom dne, bol navrhnutý [[Henry Hess\|Henrym Hessom]] v 60-tych rokoch 20. storočia. Je zapríčinený konvekčným prúdením tepla vo vrchnej, plastickej časti [[Zemský plášť\|zemského plášťa]] - [[Astenosféra\|astenosfére]]. == Začiatok == Vo všeobecnosti, rozchádzanie oceánskeho dna sa začína v [[rift\|riftových zónach]] na kontinentálnych [[tektonická platňa\|platniach]], napr. Východoafrický riftový systém. Proces sa začína zahrievaním pevninskej kôry, čo zapríčiní jej menšiu hustotu a čiatočnú plastickosť. Pretože ľahšie materiály majú tendenciu vystupovať nad ťažšie, časom sa nad miestom zahrievania vytvorí vydutie. Ako vzrastá, zlomy spôsobia, že sa pozvoľna mení na rift. Typický riftový systém pozostáva z troch ramien zvierajúcich približne 120° uhol. == Rozširovanie == Ak proces pokračuje, dve ramená sa otvoria, zatiaľ čo tretie prestane byť aktívne (nazýva sa aj ~~"failed~~„failed ~~rift"~~rift“). Dve otvorené ramená sa od seba začnú vzdaľovať, pričom medzeru medzi nimi vypĺňa [[bazalt\|bazaltová]] [[magma]]. Toto je miesto vzniku novej oceánskej kôry medzi dvoma odďaľujúcimi sa fragmentami kontinentov. Pokiaľ sa jedno z ramien riftu otvorí do oceánu, vyplní sa vodou a vzniká nové more. Dobrým príkladom je [[Červené more]]. Východoafrický rift je zasa príkladom ~~"mŕtveho"~~„mŕtveho“ ramena, ktoré sa začalo otvárať omnoho neskôr ako zvyšné dve. Ak sa rozširovanie nezastaví, postupom času sa more zmení na oceán. Podobný príklad sa dá nájť opäť v [[Afrika\|Afrike]]. Odtrhnutím [[Južná Amerika\|Južnej Ameriky]] vznikol [[Atlantický oceán]] a delta Nigeru je považovaná za mŕtve riftové rameno. == Ukončenie rozpínania a subdukcia == Pretože nová oceánska kôra je teplejšia ako stará, ukladá sa nad ňou. Navzdory ukladaniu sa novej kôry zostáva priemer Zeme konštantný, čo znamená, že tak ako kôra vzniká, musí aj zanikať. Deje sa to v subdukčných zónach, kde je platňa s oceánskou kôrou zatláčaná pod inú platňu (pevninskú, alebo oceánsku). Rozchádzanie v Atlantickom oceáne je aktívne v Stredoatlantickom chrbáte. Len malá časť tu produkovanej oceánskej kôry je subdukovaná. Naproti tomu, litosférické dosky tvoriace Tichý oceán, sú subdukované v mnohých miestach, čo zapríčiňuje vulkanizmus, nazývaný aj [[Ohnivý kruh]] (''The Ring of Fire''). Tichý oceán sa rozpína najrýchlejšie (13 cm/rok). Rozdiel v rozpínaní ovplyvňuje aj chemické zloženie [[bazalt~~\|bazaltov~~]]ov novovytvorenej oceánskej kôry. == Rozprava o rozchádzaní sa oceánskeho dna == V Stredoatlantickom chrbáte (aj na iných miestach) je materiál z plášťa vynášaný na povrch cez systém zlomov a vytvára novú oceánsku kôru. Tým, ako sa platne pohybujú od seba, nastáva nový fenomén: pohyb kontinentov. Keď Alfred Wefener prvýkrát prezentoval teóriu pohybu kontinentov, mnoho geológov ju odmietlo, pretože neposkytovala vysvetlenie mechanizmu tohto pohybu. Až objav oceánskych chrbátov poskytol riešenie tohto problému.

Rozchádzanie oceánskeho dna: Rozdiel medzi revíziami