Verzia z 10:45, 2. január 2013 upraviť Andreios (diskusia \| príspevky) 2 544 editací d doplnenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:28, 2. január 2013 upraviť vrátiť Andreios (diskusia \| príspevky) 2 544 editací doplnenie, spresnenia Ďalšia úprava →
Riadok 20: }} '''Slovienčina, staroslovienčina, staroslovančina, stará cirkevná slovančina, staroslovenčina, stará slovenčina''' sú všetko názvy pre najstarší [[Slovanské jazyky\|slovanský]] spisovný jazyk. Spisovná norma vznikla na základe macedónskeho nárečia (kultivovaná macedónčina) používaného v okolí [[Solún]]a v [[9. storočie\|9. storočí]]. S určitými zmenami sa používa dodnes, nie už však ako živý jazyk, ale ako bohoslužobný jazyk ~~katolíckej~~katolíckych ~~cirkvi~~cirkví byzantského obradu (~~tzv.~~[[Gréckokatolícka ~~gréckokatolíckej~~cirkev\|gréckokatolíckych]]) a [[Pravoslávna cirkev\|pravoslávnych cirkví]]. Staroslovienčina sa nesmie zamieňať s [[Praslovančina\|praslovančinou]]. Zatiaľ čo z praslovančiny, ktorej hypotetickú podobu možno len odhadovať, sa vyvinuli všetky slovanské jazyky, ~~slovienčina~~staroslovienčina je už súčasťou jednej z troch vývojových vetiev, ktoré z praslovančiny vychádzajú: [[Juhoslovanské jazyky\|juhoslovanskej]] vetvy. Všeobecne sa však predpokladá, že v dobe vzniku prvých písomností v staroslovanských jazykoch v [[9. storočie\|9. storočí]] sa tieto ešte od seba výraznejšie neodlišovali. == Názov == Pôvodný názov bol словѣньскъь ѩзъıкъ - ''slověnьskъjь językъ'' (vyslov: </small>slovänɪskʊjɪ jẽzykʊ; výslovnosť ě,ь,ъ nie je istá). Od [[18. storočie\|18. storočia]] sa používa označenie ''cirkevná slovančina'' (čiže stará aj nová), ~~nekôr~~neskôr ''cirkevnoslovančina'', potom vznikol názov ''stará slovančina'' až napokon roku [[1837]] Slovák [[Pavol Jozef Šafárik]] prvýkrát použil - z dnešného pohľadu v každom ohľade nesprávny - termín ''nárečj starobulharské'' (staro[[bulharčina]]), ktorý sa v Bulharsku (z vlasteneckých dôvodov) používa dodnes. S tým však nesúhlasil ďalší smer výskumu, ktorý tento jazyk označil za ''staroslovinčinu'', teda pôvodnú verziu [[Slovinčina\|slovinčiny]]. Neskôr bolo aj toto odmietnuté a presadil sa neutrálny názov ''cirkevná slovančina''. V Česku je však viac rozšírený názov ''staroslověnština'', na Slovensku prv z toho odvodené „staroslovienčina“, dnes niekedy aj „slovienčina“, hoci správny názov je jedine (staro)slovänčina či (staro)slovenčina, pretože pomocný transliteračný znak ě neznamená -ie- ale -ä- alebo -e-. Názov ''staroslověnština'' bol špeciálne vytvorený v Prahe preto, aby sa v češtine nepoužíval jedine správny fonetický názov ''staroslovenština'' (staroslovenčina). Označenie staroslovienčina sa väčšinou používa na pomenovanie jazyka v [[9. storočie\|9.]] a [[10. storočie\|10. storočí]] a niekedy dokonca len k písomným pamiatkam Veľkej Moravy. Termínom ''cirkevná slovančina'' (teda nie stará cirkevná slovančina) sa na rozdiel od toho pomenúva neskorší jazyk, kedy sa už odlišoval od živých slovanských jazykov. I tak však existoval ako spisovný jazyk mnohých slovanských národov a štátov a po vzniku spisovných jazykov jednotlivých slovanských národov sa ďalej používal ako liturgický jazyk. Riadok 34: Staroslovienčina má zo všetkých slovanských jazykov najstaršie písomné pamiatky, a to z [[9. storočie\|9. storočia]]. Bolo to najmä zásluhou vierozvestcov, svätých Cyrila a Metoda, ktorí do nej ešte pred svojím príchodom na Veľkú Moravu preložili množstvo cirkevných kresťanských textov. Išlo najmä o tieto diela: * všetky knihy Biblie (okrem knihy Makabejcov) * liturgiu ([[Liturgia svätého Jána Zlatoústeho\|sv. Jána Zlatoústeho]] a [[Liturgia svätého Bazila Veľkého\|sv. Bazila Veľkého]], možno aj západnú [[Omša (bohoslužba)\|omšu]]) * [[Breviár]] * [[Časoslov]] * liturgické predpisy ([[typikon]]) * spevníky * Súdny zákonník pre svetských ľudí * Nomokánon (cirkevný zákonník) * žaltáre (žalmové spevníky) * vybrané úseky z diel cirkevných otcov ~~Ďalej spolu napísali knihy o slovienskej gramatike.~~ Konštantín (Cyril) napísal ~~svoj~~v ~~slávny~~staroslovienčine [[Proglas]], čo je veršovaný predslov k Svätému ~~Písmu~~písmu. Rozdiely medzi jednotlivými jazykmi ešte neboli také veľké ako v súčasnosti a preto aj ~~Moravania~~obyvatelia Veľkej Moravy rozumeli ~~slovienčine~~staroslovienčine, ktorej základy boli v juhoslovanskom dialekte. Po páde Veľkej Moravy staroslovienčinu ako bohoslužobný a úradný jazyk z jej územia vytlačila latinčina (azda s výnimkou východného Slovenska), staroslovienčina sa však udržala na Balkáne a v Bulharsku nahradila ako [[liturgický jazyk]] gréčtinu (aj vďaka úsiliu svätého [[Kliment Ochridský\|Klimenta Ochridského]]). S ~~pravoslávnym~~[[Byzantský ~~vierovyznaním~~obrad\|byzantským obradom]] sa ďalej šírila do [[Srbsko\|Srbska]], [[Rumunsko\|Rumunska]] a na [[Kyjevská Rus\|Kyjevskú Rus]]. Z Kyjevskej Rusi sa ďalej rozšírila do [[Rusko\|Ruska]]. Od 11. storočia sa už zvykne hovoriť o [[Cirkevná slovančina\|cirkevnej slovančine]]. Staroslovienčina (resp. neskôr cirkevná slovančina) v týchto krajinách dlho pôsobila aj ako úradná reč (najmä pri písomnom styku), podobne ako latinčina v katolíckej Európe, keďže národné jazyky ešte nemali svoje spisovné normy. V každej krajine však podliehala miestnym vplyvom, ako vo výslovnosti, tak i pravopise. Napríklad: nosovky, ktoré existovali v praslovanskom jazyku i pôvodnej staroslovienčine, sa dodnes uchovali len v [[Poľština\|poľštine]]. V pôvodnej staroslovienskej abecede sú im venované znaky <span style="font-family:Arial Unicode MS">Ѧ</span> (ę) a <span style="font-family:Arial Unicode MS">Ѫ</span> (ą) (malý a veľký jus). V ruskej cirkevnej slovančine sa malý jus vyslovuje „ja“ (ako analógia k hláskovým zmenám u podobných slov v [[Ruština\|ruštine]]), veľký jus sa viac menej vytratil. U staroslovienskych a cirkevnoslovanských písomných pamiatok sa teda rozlišuje, odkiaľ pochádzajú. Rozlišujeme napr. srbskú, chorvátsku, bulharskú (používala sa aj na území Rumunska) či ruskú redakciu. Vzhľadom k rastúcemu politickému vplyvu Ruska v 18. storočí má dnes najväčšiu prestíž ruská redakcia, ktorá ovplyvňuje aj súčasné používanie slovienčiny (resp. jej novšej formy: cirkevnej slovančiny) na Balkáne. == Rozšírenie == Starú cirkevnú slovančinu (staroslovienčinu) už niekoľko storočí žiadny národ nepoužíva ako materinský jazyk. Jej nástupca, [[cirkevná slovančina]], sa používa v súčasnosti len ako bohoslužobný jazyk v [[Gréckokatolícka cirkev\|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev\|pravoslávnej]] cirkvi v rôznych slovanských krajinách. Používatelia jazyka (klérus a veriaci) však jazyk používajú prevažne pasívne a obmedzene. V minulosti sa cirkevná slovančina používala aj ako literárny a úradný jazyk, a to aj na východnom Slovensku (ako úradný jazyk sa používala výhradne v cirkevnom prostredí). ~~Stará cirkevná slovančina (slovienčina) sa už niekoľko storočí žiadnym národom nepoužíva ako materinský jazyk.~~ Iba jeho nástupca, [[cirkevná slovančina]], sa ešte používa ako druhý jazyk, ktorý navyše stratil funkciu dorozumievacieho jazyka a používa sa už len ako bohoslužobný jazyk. Používatelia jazyka (pravoslávni a gréckokatolícki popi a veriaci) však jazyk používajú prevažne pasívne a obmedzene. Jazyk používa približne 80 miliónov pravoslávnych veriacich vo východoeurópskych krajinách a na Balkáne. == Abeceda a výslovnosť == {{hlavný článok\|Hlaholika}} [[Konštantín Filozof\|Konštantín (Cyril)]] pre slovienčinu vytvoril na podklade gréckej abecedy [[Hlaholika\|hlaholiku]]. Tá sa používala na Veľkej Morave, do 11. storočia ~~sa učila na učilišti~~ v Ochride (Bulharsko) a dalmátskych ostrovoch (Chorvátsko); veľmi ojedinele ešte aj v 14. storočí (napr. [[Sázavský kláštor]] v [[Česko\|Čechách]]),. ~~najdlhšie~~Najdlhšie sa však používala v [[Chorvátsko\|Chorvátsku]] aj napriek tomu, že tam prevládalo rímskokatolícke vierovyznanie a latinka. Približne o polstoročie neskôr vznikla v Bulharsku [[cyrilika]], ktorú vytvorili pravdepodobne Cyrilovi žiaci ~~([[Kliment Ochridský]]), táto sa už používala pre~~v [[~~cirkevná slovančina\|cirkevnú slovančinu~~Preslav]]e. Táto bola praktickejšia, pretože jej písmená boli jednoduchšie a navyše sa viac podobali gréckym písmenám, podľa ktorých boli vytvorené; grécku abecedu totiž vtedajší bulharskí duchovní dobre ovládali. ~~Cirkevná~~Staroslovienčina/cirkevná slovančina, ktorá sa z Bulharska šírila ~~spolu~~do sostatných ~~pravoslávnym~~slovanských ~~vierovyznaním~~krajín, už bola od 11. storočia písaná výhradne cyrilikou. Vďaka tomu sa cyrilika presadila u väčšiny spisovných jazykov pravoslávnych krajín. == Vzorový text == Řádek 71 ⟶ 70: <p>cirkevná slovančina <br />(ruská redakcia)<br />'''pozor: toto nie je slovienčina, <br /> ale jej „nástupca“ - cirkevná slovančina''' </p> \| width="465" valign="top" \| <p style="font-family:'Arial Unicode MS';">Отчє на́шъ, и́жє єси́ на нєбєсѣ́хъ, да свѧти́тсѧ и́мѧ Твоє́, да прїи́дєтъ ца́рствїє Твоє́, да бу́дєтъ во́лѧ Твоѧ́, я́кѡ на нєбєси́ и на зємли́. Хлѣ́бъ на́шъ насу́щный да́ждъ на́мъ днє́сь: и ѡста́ви на́мъ до́лги на́шѧ, я́кожє и мы́ ѡставлѧ́ємъ должникѡ́мъ на́шымъ: и нє ввєди́ на́съ во искушє́нїє, но изба́ви на́съ ѿ лука́вагѡ,...</p> [[Súbor:Oldchurchslavonic.jpg]] \|----- Řádek 77 ⟶ 76: <p>prepis</p> \| width="465" valign="top" \| <p>Otče našă, îže esî na nebesěhă, da svętîtsę îmę Tvoe, da priîdetă carstvie Tvoe, da budetă volę Tvoę, jakô na nebesî î na zemlî. Hlěbă našă nasuštnyj dažd' namă dnes': î ôstavî namă dolgî našę, jakože î my ôstavlęemă dolžnîkômă našymă: î ne vvedî nasă vo îskušenie, no îzbavî nasă ôt lukavagô,...</p> \|----- \| width="149" valign="top" \| <p>po slovensky</p> \| width="465" valign="top" \| <p>Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi, chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva na veky. Amen.</p> \|}

Staroslovienčina: Rozdiel medzi revíziami