Sumerská astronómia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Sisua (diskusia | príspevky)
d +čiarka
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie
Riadok 1:
O '''astronomických''' poznatkoch '''Sumerov''' je pomerne málo správ. Vieme že pred viac ako 5000 rokmi pomenovali už niektoré súhvezdia [[zvieratník]]a (napr. [[Súhvezdie Škorpión|Škorpión]]), ich mená sa používajú dodnes, a skatalogizovali [[Zoznam najjasnejších hviezd|najjasnejšie hviezdy]]. Všimli si, že sa cez ne premieta pohyb [[Slnko|Slnka]], planét a [[Mesiac|Mesiaca]]a po oblohe.
 
Každá planéta (dokonca Slnko aj Mesiac) pre nich predstavovala boha alebo bohyňu. Od Sumerov prevzali túto [[mytológia|mytológiu]] aj iné národy. Slnko bolo bohom slnka a v Sumeri sa nazývalo ''Utu''. [[Merkúr]] bol bohom vedomostí a komunikácie nazvaný ''Enki'', [[Venuša]] bohyňou lásky ''Inanna'', [[Zem]] bola bohyňou zeme a Sumeri ju volali ''Ki'' alebo tiež ''Ninhursag''. Mesiac bol bohom alebo bohyňou mesiaca s menom Nanna, červenú planétu [[Mars]], boha smrti a vojny, nazvali Sumeri Gugalanna. Najvyšším bohom, a zároveň bohom oblohy a búrok, bol ''Enlil''. [[Saturn]], boha roľníctva, nazvali Sumeri ''Ninurta''. Rímski bohovia mali takmer presne rovnaké vlastnosti, len iné mená.
 
Sumeri boli pravdepodobne prvými ľuďmi, ktorí zostavili kalendár. Používali [[lunárny kalendár]] zosúladený so solárnym rokom s ročnými obdobiami. Mal 12 lunárnych mesiacov, a aby vyplnili rozdiel medzi lunárnym a solárnym rokom, vsunuli približne každé 3 roky jeden mesiac navyše. [[Mesiac (časová jednotka)|Mesiac]] začínal pri západe Slnka najtenším kosáčikom nového Mesiaca, ktorý bol viditeľný asi 18 hodín po [[konjunkcia|konjunkcii]] so Slnkom a asi 36 hodín po vymiznutí kosáčika starého Mesiaca (za určitých okolností 22 až 24 hodín, ak je čisté nebo nad západným [[horizont]]om). [[Deň]] sa začínal pri západe Slnka a mal 12 hodín. Nový [[rok]] oslavovali Sumeri v deň [[nov]]u po skončení starého lunárneho roka približne v období [[jarná rovnodennosť|jarnej rovnodennosti]]. Pri tejto príležitosti sa konal posvätný svadobný obrad. V starovekom Sumeri boli dve "obdobia"„obdobia“ počas sumerského roka: "letné"„letné“ obdobie Emeš, ktoré začínalo v deň jarnej rovnodennosti, a "zimné"„zimné“ obdobie Enten, ktorého začiatok bol v deň [[jesenná rovnodennosť|jesennej rovnodennosti]]. Od Sumerov prevzali tento kalendár [[Staroveký Egypt|Egypťania]], [[Mezopotámia|Babylončania]] a [[Semiti|semitské kmene]]. V hebrejskom kalendári je niekoľko podobností so sumerským kalendárom: Hebrejská [[Pascha]] začínala približne v období sumerského Nového roku a [[Sabat]] začínal po západe Slnka.
 
[[Kategória:Dejiny astronómie]]