Viliam Druget: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 5 bajtov ,  pred 15 rokmi
d
robot: štylistické, typografické a kódové korekcie
d (Robot: Automated text replacement (-[[Category: +[[Kategória:))
d (robot: štylistické, typografické a kódové korekcie)
Viliam bol vojakom. Bol to práve on, ktorý bol nástupcom strýka [[Filip I. Drugeth|Filipa]]. Patril medzi najvýznamnejších a najbohatších zemepánov v [[14. storočie|14. storočí]]. Vlastnil 8 hradných panstiev, z ktorých [[Jasenovský hrad|Jasenov]] a [[Brekovský hrad|Brekov]] tvorili základ neskoršieho panstva [[Humenné]].
 
Manželkou mu bola Mária Follia z Itálie. Vieme o nej, že ešte v polovici 14. storočia hospodárila a majetkoch v Neapolskom kráľovstve.
 
Po smrti svojho strýka zdedil veľký drughetovský majetok. Jágerská kapitula ho v roku [[1328]] uviedla do majetkov hradných panstiev: Ľubovňa, Podolínec, Plaveč, Trebišov, Tokaj, Brekov, Jasenov a majetkov patriacich k uvedeným hradom, ale aj viacerých šarišských dedín. V roku [[1331]] sprevádzal 8-10-tisícové vojsko s Karolom Róbertom do Poľska. Pred odchodom v roku [[1330]] zanechal testament. V ňom mladšiemu bratovi [[Mikuláš I. Drugeth|Mikulášovi I.]] odkázal svoje hradné panstvá, ktoré získal v roku [[1327]], a navyše k nim pridal aj ďalšie panstvá, majetky, žrebčince dobytok a zbrane.
 
Bol obľúbencom kráľa, ktorého v roku [[1334]] sprevádzal do Neapolu. Po návrate z Poľska ho v roku [[1334]] kráľ povýšil na palatína. Tento úrad zastával až do roku [[1339]]. V nasledujúco roku sa vzdal úradu, pretože túžil po tichu a pokoji. Podľa Budínskej kroniky bol vraj Viliam I. Drugeth ešte prítomný aj na inaugurácii nového kráľa [[Ľudovít I.|Ľudovíta I.]] dňa [[21. júl|21. júla]]a [[1342]]. Z vatikánskej listiny z roku 1331 sa dozvedáme, že Viliam I. žiadal exempciu pre Kaplnku sv. Anny v Tedekercu (Záhradné okr. Prešov), a to z dôvodu, že chcel byť v nej pochovaný. Nevieme však aká bola odpoveď na túto jeho žiadosť a ani nepoznáme miesto jeho posledného odpočinku. Viliam I. Drugeth zomrel niekedy po 21. júli 1342, krátko po smrti Karola Róberta ([[16. júl|16.júla]] [[1342]]). Nemal potomkov.
 
Kráľ Ľudovít Veľký pre veľké zásluhy rodiny Drugethovcov rozdelil tento majetok pozostalým bratom Mikulášovi I. a Jánovi II. Dozvedáme sa o tom z listiny kráľa Ľudovíta, ktorá bola napísaná 7. januára roku 1343 vo Vyšehrade, kde sa udáva, že Viliam, palatín Uhorska, zomrel bez dediča, všetky jeho majetky a vlastnícke práva preto pripadajú kráľovskej korune. Preto kráľ rozkázal predložiť pre zhromaždenie prelátov a magnátov Uhorska vlastnícke listiny k šetreniu týchto majetkov.
 
Po tomto šetrení sa zistilo
: ''"Mikuláš„Mikuláš I., hlavný pohárnik a Ján II. Drugeth, synovia Jána I., kedysi palatína a zároveň bratia nebohého Viliama I., syna Jána I., nemajú žiadne právo na majetky, ktoré Viliam I. zdedil. A preto vlastnícke práva Viliama I. prechádzajú do kráľových rúk. Ale pretože kráľ Ľudovít berúc do úvahy zásluhy Filipa I., Jána I. a Viliama I. palatínov a tak isto Mikuláša I., najpr keď verne slúžili jeho otcovi v rôznych výpravách, hoci padli ich verní sluhovia, ako o tom súhlasne hovorili uhorskí magnáti a mnohé listiny a potom keď zomrel otec kráľa Ľudovíta, jemu samému, Viliam palatín a Mikuláš I. a Ján II. jeho bratia na svojich miestach a vo svojom čase konkrétne v čase korunovácie poskytli svoje služby a udatnosť. Kráľ Ľudovít nechcel pre tieto ich zásluhy nechať ich potomkov bez majetkov, preto hrad Nevické v Užskej župe, spolu s daňou a so všetkým, čo k tomu patrí, tiež dva hrady Brekov a Jasenov v Zemplínskej župe, ktoré predtým odňal kráľ Karol Petrovi, synovi Peteňa, preto všetky spomenuté hrady, zo všetkým čo k nim patrí, daroval Mikulášovi I. a Jánovi II., synom palatína Jána I. a ich dedičom. Bez toho, aby tým niekomu ublížil, alebo poškodil práva niekoho."''
 
O blízkom vzťahu kráľovskej rodiny a Drugethovcov svedčí aj fakt, že onedlho po nástupe Ľudovíta I. na trón (nastúpil ako 17 ročný) sa jeho matka Alžbeta rozhodla navštíviť mesto Rím. Chcela dať do poriadku isté politické veci a zároveň sledovala aj náboženský cieľ-púť do Ríma. Na tejto ceste ju sprevádzala Mária Follia, vdova po Viliamovi I. Drugethovi.
 
== Externé odkazy ==
* '''[http://www.stano.web2001.cz/humenne_1.htm História Humenného a okolia]'''
 
83 783

úprav