Vznik hviezdy: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: nl:Stervorming, pt:Formação estelar |
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie |
||
Riadok 12:
Teplota protohviezdy sa postupne zvyšuje. Každé pôvodné kondenzačné centrum nabaľuje na seba ďalší okolitý materiál, ktorého je však v hmlovine stále menej, pretože jednak sa míňa ako ho na seba priťahujú budúce hviezdy a jednak je odfukovaný hviezdnym vetrom, ktorý z novovznikajúcich hviezd začína prúdiť. Medzihviezdny materiál sa teda časom nabalí alebo odfúkne a budúca hviezda stratí možnosť zväčšovať svoju hmotnosť, v gravitačnej kontrakcii a s tým spojeným zahrievaním jadra však ďalej pokračuje. Pozorovania naznačujú, že aj najväčšie protohviezdy nemajú viac ako zhruba 60-násobok hmotnosti Slnka.
Doteraz bola zdrojom energie iba [[gravitačná kontrakcia]]. V určitom štádiu, keď zvyšujúca sa teplota v jadre dosiahne niekoľko miliónov stupňov, vystúpi na scénu ďalší zdroj: [[jadrová reakcia]]. To znamená, že teplota a tlak v jadre sú dostatočne silné na to, aby došlo k jadrovej premene prvkov. Gravitačná kontrakcia protohviezdy sa zastaví, pretože energia vznikajúca termonukleárnymi reakciami vyrovná gravitačný tlak a zabezpečí na dlhé obdobie rovnovážny stav hviezdy, ktorá sa
Najprv dochádza k premene ľahších prvkov, ako [[deutérium]], [[lítium]], [[berýlium]] či [[bór]]. Pri dosiahnutí teploty okolo 10 miliónov stupňov dôjde k jadrovej reakcii, v ktorej sa uplatňuje [[protón]]-protónová reakcia (PP cyklus). Dochádza k vytváraniu jadier [[hélium|hélia]] z jadier [[vodík]]a. Vytvorením nového prvku sa uvoľňuje [[energia]] potrebná pre život hviezdy. Proti tlaku energie vyžarovanej hviezdou pôsobí v opačnom smere jej gravitačná sila, hovoríme, že hviezda je v hydrostatickej rovnováhe.
| |||