Župa (Uhorsko po roku 1849): Rozdiel medzi revíziami

d
robot: štylistické, typografické a kódové korekcie
d (robot Pridal: sl)
d (robot: štylistické, typografické a kódové korekcie)
'''Župa''' (po maďarsky ''vármegye'', po latinsky ''comitatus'', po nemecky ''Gespanschaft/Komitat'') je v modernej slovenskej historiografii slovenský názov územnosprávnych (administratívno-územných) jednotiek štátnej správy v [[Uhorsko|Uhorsku]] v rokoch 1849 - 1918.
[[Obrázok:Historic_counties_of_Hungary.png|thumb|270px|Mapa historických žúp [[uhorsko|Uhorska]] po roku 1882]]
Išlo o štátne jednotky, ktoré nahradili dovtedajšie šľachtické [[stolica|stolice]]. Územne však na ne nadviazali. V tej dobe sa tieto jednotky po slovensky spravidla naďalej označovali ako ''stolice''. Starý slovanský výraz ''župa'' bol "znovu„znovu objavený"objavený“ v 19. storočí. Spojenie maďarského názvu "(vár)megye"megye“ [komitát/stolica/župa] so starým slovanským "župa"„župa“ vyplýva najmä z maďarského slova "ispán"„ispán“ označujúceho župana.
 
= Zoznam koncom 19. storočia =
== Vidiecke župy ==
V prvej zátvorke je názov v maďarčine, v druhej zátvorke sú uvedené hlavné mestá okolo roku 1910 a potom skratky krajín, v ktorých sa územie dnes nachádza:
#H = dnešné [[Maďarsko]]
#SK = dnešné [[Slovensko]]
#U = dnešná [[Ukrajina]]
#A = dnešné [[Rakúsko]]
#ROM = dnešné [[Rumunsko]]
#HR = dnešné [[Chorvátsko]]
#SCG = dnešné [[Srbsko a Čierna Hora]]
#SLO = dnešné [[Slovinsko]]
#PL = dnešné [[Poľsko]]
 
Uhorsko bolo rozdelená na týchto 71 žúp, ktoré sa tradične formálne zoskupovali do "obvodov"„obvodov“ či "dištriktov"„dištriktov“:
 
=== Vlastné Uhorsko ===
(a) "Obvod"„Obvod“ na ľavom brehu Dunaja:
 
#[[Orava (región)|Oravská župa]] (Árva) ([[Dolný Kubín]], SK, PL)
#[[Ostrihom (župa)|Ostrihomská župa]] (Esztergom) ([[Ostrihom]], SK, H)
#[[Hont|Hontianska župa]] (Honth /Hont) ([[Šahy]], SK, H)
#[[Liptov|Liptovská župa]] (Liptó) ([[Liptovský MikulášMikuláš]], SK)
#[[Novohrad|Novohradská župa]] (Nógrád) ([[Balašské Ďarmoty]] (hu:Balassagyarmat), SK, H)
#[[Nitra (župa)|Nitrianska župa]] (Nyitra) ([[Nitra]], SK)
#[[Bratislava (župa)|Bratislavská župa]]/Prešporská/pôvodne: Prešpurská (Pozsony) ([[Bratislava]] (vtedy:Prešporek), SK, H)
#[[Trenčín (župa)|Trenčianska župa]] (Trencsén) ([[TrenčínTrenčín]], SK)
#[[Turiec (región)|Turčianska župa]] (Túrótz / Túrócz / Túróc / Turóc) ([[Martin]], SK)
#[[Zvolen (župa)|Zvolenská župa]] (Zólyom) ([[Banská Bystrica]], SK)
 
(b) "Obvod"„Obvod“ na pravom brehu Dunaja:
 
#[[Baraňská župa]] (Baranya) ([[Päťkostolie]] (hu:Pécs), H, HR)
#[[Stoličnobelehradská župa]]/Belehradská (Fejér) ([[Stoličný Belehrad]], H)
#[[Ráb (župa)|Rábska župa]] (GyőrGyőr) ([[Ráb]] (hu: Györ), SK, H)
#[[Komárno (župa)|Komárňanská župa]] (Komárom) ([[Komárno]], SK, H)
#[[Mošon (župa)|Mošonská župa]] (Moson) ([[Mosonmagyaróvár]], H, A, SK)
#[[Železná župa]]/Vášska župa (Vas) ([[Szombathely]] (sk: Kamenec), H, A, SLO)
#[[Vesprémska župa]]/pôvodne: Vesprímska (Veszprém) ([[Vesprém]], H)
#[[Zalianska župa]] (Zala) ([[Zalaegerszeg]], H, HR, SLO)
 
(c) "Obvod"„Obvod“ medzi Dunajom a [[Tisa|Tisou]]:
 
#[[Báčsko-bodrocká župa]] (Bács-Bodrog) ([[Sombor]], H, SCG)
#[[Čongrádska župa]] (Csongrád) ([[Szentes]], H)
#[[Hevešská župa]] (Heves) ([[Jáger]], H)
#[[Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa]] (Jász-Nagykun-Szolnok) ([[Solnok]], H)
#[[Pešťsko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa]] (Pest-Pilis-Solt-Kiskun) ([[Budapešť]], H)
 
(d) "Obvod"„Obvod“ na pravom brehu Tisy:
 
#[[Abov|Abovsko]]sko-[[Turňa|Turnianska župa]] (Abaúj-Torna) ([[KošiceKošice]], SK, H)
#[[Berežská župa]] (Bereg) ([[Berehovo]], U, H)
#[[Boršodská župa]] (Borsod) ([[Miškovec]], H)
#[[Gemer (región)|Gemersko]]-[[Malohont|malohontská]] župa (Gömör-Kishont) ([[Rimavská Sobota]], SK, H)
#[[Šariš|Šarišská župa]] (Sáros)([[PrešovPrešov]], SK)
#[[Spiš|Spišská župa]] (Szepes) ([[LevočaLevoča]], SK, PL)
#[[Uh (župa)|Užská župa]] (Ung) ([[Užhorod]], SK, U)
#[[Zemplín (župa)|Zemplínska župa]] (Zemplén) ([[Nové Mesto pod Šiatrom]](hu: Sátoraljaújhely), SK, H)
 
(e) "Obvod"„Obvod“ na ľavom brehu Tisy:
 
#[[Békešská župa]] (Békés) ([[Gyula]], H)
#[[Bihárska župa]]/Biharská/Bihorská (Bihar) ([[Veľký Varadín]] (rum:Oradea), ROM, H)
#[[Hajducká župa]] (Hajdú) ([[Debrecín]], H)
#[[Marmarošská župa]] (Máramaros) ([[Marmarošská Sihoť]] (rum:Sighetu MarmaţieiMarmaţiei), U, ROM)
#[[Sabolčská župa]] (Szabolcs) ([[Nyíregyháza]], H)
#[[Satumarská župa]]/Satmárska (Szatmár) ([[Carei]], ROM, H)
#[[Ugočská župa]] ([[Sevľuš]] (Vinohradov), U, ROM)
 
(f) "Obvod"„Obvod“ medzi riekami Tisa a [[Mures]]:
 
#[[Aradská župa]] (Arad) ([[Arad]], ROM, H)
#[[Torontálska župa]] (Torontál) ([[Veľký Bečkerek]] (srb:Zrenjanin), SCG, ROM, H)
 
(g) [[Sedmohradsko]] (všetky župy sú v dnešnom [[Rumunsko|Rumunsku]]):
 
#[[Dolnobelehradská župa]] (Alsó-Fehér) ([[Aiud]])
#[[Bystricko-nasodská župa]] (Beszterce-Naszód) ([[Bistrica]] (rum:BistriţaBistriţa))
#[[Brašovská župa]] (Brassó) ([[Brašov]])
#[[Čická župa]] (Csík) ([[Tirgu-Ocna]])
#[[Háromsecká župa]] (Háromszék) ([[Sfântu Gheorghe]])
#[[Huňadská župa]] (Hunyad) ([[Deva]])
#[[Malokykulská župa]] (Kis-KüküllőKüküllő) ([[TârnăveniTârnăveni]])
#[[Klužská župa]] (Kolozs) ([[Kluž]] (Cluj-Napoca))
#[[Marušsko-turdská župa]] (Maros-Torda) ([[Târgu MureşMureş]])
#[[Veľkokykulská župa]] (Nagy-KüküllőKüküllő) ([[SighişoaraSighişoara]])
#[[Sibiňská župa]] (Szeben) ([[Sibiň]] (rum: Sibiu))
#[[Solnocko-dobocká župa]] (Szolnok-Doboka) ([[Dej]])
#[[Udvarheľská župa]] (Udvarhely) ([[Odorheiu Secuiesc]])
 
=== Chorvátsko-Slavónsko ===
Všetky uvedené župy, okrem väčšiny Sriemskej župy, sú v dnešnom Chorvátsku:
 
#[[Bjelovarsko-križevatská župa]] (Belovár-Körös) ([[Bjelovar]], HR)
#[[Licko-krbavská župa]] (Lika-Krbava) ([[GospićGospić]], HR)
#[[Modrušsko-skorjecká župa]] (Modrus-Fiume) ([[Ogulin]], HR)
#[[Požecká župa]] (Pozsega) ([[Požega]], HR)
#[[Sriemska župa]] (Szerém) ([[Vukovar]], HR, SCG)
#[[Varaždínska župa]] (Varasd) ([[VaraždínVaraždín]], HR)
#[[Virovitická župa]] (VerőceVerőce) ([[Osijek]], HR)
#[[Záhrebská župa]] (Zágráb) ([[Záhreb]], HR)
 
== Municipiálne mestá ==
Týchto tridsať miest malo municipiálne práva:
 
=== Vlastné Uhorsko ===
Vo vlastnom Uhorsku bolo 26 municipiálnych miest:
* [[Arad]],
* [[Baja]],
* [[Debrecín]],
* [[GyőrGyőr]] (sk: Ráb),
* [[HódmezővásárhelyHódmezővásárhely]],
* [[KošiceKošice]],
* [[Kecskemét]],
* [[Kluž]] (rum: Cluj-Napoca),
* [[Komárno]],
* [[Târgu-MureşMureş]],
* [[Veľký Varadín]] (rum: Oradea),
* [[PančevoPančevo]],
* [[Päťkostolie]] (hu: Pécs),
* [[Bratislava]] (vtedy: Prešporek)
* [[Banská ŠtiavnicaŠtiavnica]] a [[Banská Belá]] (jedna mestská župa),
* [[Šopron]],
* [[Subotica]],
* [[Temešvár]],
* [[Novi Sad]],
* [[VršacVršac]],
* [[Sombor]]
* [[Budapešť]], hlavné mesto krajiny
 
=== Chorvátsko-Slavónsko ===
V Chorvátsku boli 4 municipiálne mestá:
* [[Osijek]],
* [[VaraždínVaraždín]],
* [[Záhreb]]
* [[Zemun]].
 
== Rijeka ==
Mesto [[Rijeka]] (''Fiume'') tvorilo osobitný celok. Hádali sa oň vlastné Uhorsko a Chorvátsko-Slavónsko, a preto niekoľko krát zmenilo vlastníka.
 
Po porážke maďarskej revolúcie 1848-1849 Rakúšania spolu so zavádzaním tzv. [[bachov absolutizmus|bachovho absolutizmu]] zmenili aj administratívny systém v Uhorsku. Okrem iného zaviedli 5 vojenských [[dištrikt]]ov (na dnešnom Slovensku: [[Bratislava]], [[Košice]], na ostatnom území: [[Šopron]], [[Pešť]]-[[Budín]] a [[Oradea|Veľký Varadín]]). Viedli ich generáli menovaní cisárom. Delili sa na civilné dištrikty (vždy asi štyri), ktoré sa zas delili na župy v hraniciach bývalých stolíc. Úradným jazykom bola [[nemčina]] (až do roku 1860/1867).
 
== Druhé, tzv. [[Geringer]]ovo, provizórium (13. 9. 1850 – 18. 1. 1853) ==
Hore spomenutých 5 dištriktov bolo premenených na civilné dištrikty, ktoré sa delili na župy a tie na (slúžnovské) [[okres]]y. Územie niektorých žúp sa zmenilo a niektoré župy boli novo vytvorené. Dištrikty viedli hlavní dištriktní župani, župy prednostovia a slúžnovské okresy slúžni (=šlachtickí sudcovia).
 
== Tzv. definitívum (19. 1 .1853 – 20. 10. 1860) ==
== Prechodné obdobie (1860 – 1867) ==
Októbrovým diplomom v roku [[1860]] sa rakúsky cisár zriekol absolutizmu, nastalo tzv. obdobie provizória a postupný návrat k predchádzajúcim stoliciam . Bolo teda postupne obnovované územnosprávne členenie spred roka 1849 (čiže stolice), a to tak v územnom zmysle, ako aj v oblasti funkcií. Samosprávne orgány žúp na úrovni predrevolučných stolíc boli však obnovené až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867.
 
== Modernizované staré stolice (1867 – 1918/1923) ==
Od roku 1867 územne aj naďalej viac-menej existovali staré samosprávne stolice (opätovné rozdelenie Oravsko-turčianskej župy a spojenie Dolnonitrianskej a Hornonitrianskej župy), no niektoré zmeny v priebehu hraníc zostali zachované a funkcia starých stolíc ako útvrov šlachty bola značne obmedzená. Predovšetkým ich už neviedli len šlachtici. Hlavným útvarom župy bol municpálny výbor pozostávajúci z 50% virilistov (osôb platiacich najvyššie priame dane) a z 50% iných, volených osôb spĺňajúcich predpísaný cenzus plus členov ex-offo (zástupca župana, hlavný notár a iní). Na čele župy bol hlavný župan, ktorý bol vládnym úradníkom podriadeným Ministerstvu vnútra Uhorska. Zástupca župana bol takisto veľmi dôležitou funkciou.
 
Uhorsko pozostávalo zo žúp a tie zo [[slúžnovský okres|slúžnovských okresov]] (zjednodušene nazývaných okresy aj v oficiálnych dokumentoch)
 
V roku 1867 bolo v Uhorsku vytvorených 64 žúp (71 vrátane Chorvátska-Slavónska). Tento počet (71) sa až do roku 1918 nezmenil, iba župa Turňa bola zrušená v roku 1882. Počet slúžnovských okresov do roku 1910 stále rástol. Okolo roku 1891 jestvovalo 409 slúžnovských okresov. Na území súčasného Slovenska bolo po roku 1882 7 celých žúp (Liptovská, Nitrianska, Šarišská, Tekovská, Trenčianska, Turčianska, Zvolenská), väčšia časť 11 žúp (Abovsko-turnianska, Bratislavská, Gemersko-malohontská, Hontianska, Komárňanská, Novohradská, Oravská, Ostrihomská, Spišská, Užská a Zemplínska) a iba niekoľko obcí z dvoch žúp (Rábska a Mošonská). V roku 1918 navyše na Slovensku existovali 4 municipiálne mestá.
 
Právomoci žúp po roku 1867 stále ubúdali a presúvali ich na ministerstvá. V roku 1869 bolo z právomovi žúp vyňaté súdnictvo a neslôr aj stavebno-technícké záležitosti, sirotské záležitosti, lesníctvo, verejná bezpečnosť, veterinárna služba a (celkové) finančné hospodárenie. Najdôležitejšie zmeny sa týkali miest: Municipiálny zákon č. 42/1870 zrušil staré práva slobodných kráľovských miest a veľa municipiálnych miest (na Slovensku Bratislava a Košice) bolo vyňatých z právomoci žúp. V roku 1876 však mestá – okrem 25 najdôležiteších miest (+ 5 v Chorvátsku-Slavónsku) – svoju "nezávislosť"„nezávislosť“ opäť stratilo.
 
V roku 1868 bolo [[Sedmohradsko]] definitívne pričlenené k vlastnému Uhorsku a mesto [[Rijeka]] získalo autonómiu. V roku 1873 bola časť [[Vojenská hranica|Vojenskej hranice]] pričlenená k vlastnému Uhorsku a časť k Chorvátsku-Slavónsku. Väčšie reorganizácie (vrátane zmien hraníc žúp) sa vykonali v roku 1876 a menšie zmeny hraníc v rokoch 1877, 1882 a 1884.
 
= Nástupnícke krajiny =
V [[Rumunsko|Rumunsku]] a [[Maďarsko|Maďarsku]] župné zriadenia pretrvalo až do súčasnosti (i keď hranice žúp boli po rozpade Uhorska zmenené). V [[Chorvátsko|Chorvátsku]] (ešte ako súčasť štátu južných Slovanov) bolo zrušené v roku 1921, prechodne obnovené cez druhú svetovú vojnu (samostatné Chorvátsko) a potom definitívne od roku 1992. Na [[Slovensko|Slovensku]] (ešte ako súčasti [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]) bolo župné zriadenie zrušené v r. 1928 a prechodne obnovené cez druhú svetovú vojnu (samostatné Slovensko).
 
 
= Pozri aj =
*[[Župa]]
*[[Historické župy na Slovensku]]
83 783

úprav