Kalvinizmus: Rozdiel medzi revíziami

Charakteristickou črtou kalvinizmu je téza o predurčenosti: ľudia sa delia na vyvolených, ktorí sú ešte pred narodením Bohom vyvolení k nebeskej blaženosti, a na zavrhnutých, ktorí sú odsúdení k večným pekelným mukám. Toto nemôže zmeniť ani konanie človeka, ani jeho viera. Človek sa spasí nie preto, že verí, ale verí, lebo je Bohom vyvolený a predurčený na spasenie. Všetci ľudia sú pod Božím hnevom kvôli svojim hriechom, ktoré sú ovocím ich skazenej prirodzenosti. Človek sa z tohto stavu nechce a ani nemôže zachrániť. Všetci ľudia vo svojom prirodzenom stave smerujú k večnému odsúdeniu v pekle. Boha ani záchranu skutočne nehľadajú. Naopak, je to Boh, ktorý sa rozhodol hľadať človeka, získať si ho svojou láskou a nezaslúženou priazňou. Boh volá k sebe všetkých, ktorí túžia po záchrane a vzťahu s Ním a k tomu dal aj verejný sľub, že kto ho bude hľadať celým srdcom, dá sa mu nájsť. Problém je však, že človek vo svojom padlom stave Boha skutočne hľadať nechce a vážnosť svojho stavu nevidí ani si ho nechce pripustiť. Ľudské spasenie je teda závislé na Božej milosti, na Jeho aktivite, na tom, že Jeho láska zmení ľudskú myseľ a smerovanie a túžby. Boh túto efektívnu milosť prejaví svojim vyvoleným, dobyje a získa si ich srdcia. Vyvolení odpovedajú vierou v Pána Ježiša, Jeho zmierčiu obeť na kríži a láskou k Nemu. Ľudia ponechaní vo vlastnom stave a túžbach sa k Bohu o záchranu neobrátia a pri poslednom súde dostanú to, čo im spravodlivo patrí a kam vo svojom živote smerovali. V tomto zmysle, keďže už pred stvorením sveta Boh sa rozhodol komu prejaví svoju milosť a získa si jeho srdce, sú ľudia predurčení k spáse a Boh pozná každého po mene ešte skôr než sa narodí.

Nasledujúcich päť bodov, ktoré sú známe aj pod anglickým [[akronym]]om TULIP (tulipán), bolo prijatých na [[Dordrechtská synoda|Dordrechtskej synode]] v roku [[1618]] – [[1619|19]]. Boli koncipované ako odpoveď na päť bodov učenia [[arminiáni|arminiánov]] v rámci teologickej debaty o povahe [[Božia milosť|Božej milosti]] a o [[predestinácia|predestinácii]]. Nepredstavujú preto súhrn celého učenia Kalvína (ktorý sa niektorým z týchto bodov vo svojich spisoch ani nevenoval) alebo kalvinizmu.

# '''[[úplná skazenosť]]''' (angl. '''''t'''otal depravity'') -– v dôsledku prvotného hriechu sa človek stal otrokom hriechu. Kvôli svojej skazenej prirodzenosti nie je schopný z vlastnej vôle túžiť po nasledovaní Boha. Všetko, čo človek v tomto stave robí, je preto hriech.

# '''[[nepodmienené vyvolenie]]''' ('''''u'''nconditional election'') -– Boh človeku záchranu od spravodlivého súdu nedlhuje, napriek tomu sa rozhodol mnohým, ktorých si od večnosti vybral, prejaviť milosť. To nebolo podmienené zásluhami, charakterom, preto je založené výlučne na Božej milosti.

# '''[[ohraničené zmierenie]]''' ('''''l'''imited atonement'') -– Kristova smrť na kríži je vykúpením za hriechy tých, nad ktorými sa Boh rozhodol zmilovať. Nevzťahuje sa rovnakým spôsobom na celé ľudstvo, ale jej vykupiteľské pôsobenie sa obmedzuje len na vyvolených.

# '''[[neodolateľná milosť]]''' ('''''i'''rresistible grace'') -– Božie vyvolenie prekonáva všetky vonkajšie prekážky, aj odpor konkrétneho človeka. Nie je možné odolať vplyvu Ducha Svätého.

# '''[[zachovanie svätých]]''' ('''''p'''erseverance of saints'') -– Každý, kto bol raz vyvolený pre spasenie, už neskôr nemôže byť zavrhnutý. Keď napr. odpadne, ukazuje že nikdy nebol kresťanom a nepatril Pánovi Ježišovi, alebo -– ak je vyvolený -– sa v budúcnosti k viere vráti a bude spasený.