Racionalizmus (filozofia): Rozdiel medzi revíziami

d
wikilinky
d (wikilinky)
'''Racionalizmus''' je stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné
druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí. Po nábehoch k objektivistickému racionalizmu v antike dochádza k systematizácii vlastného, subjektivistického racionalizmu v [[17. storočie|17. storočí]] a v [[18. storočie|18. storočí]], a to najmä v dielach [[Descartes|Descarta]], [[Baruch Spinoza|Spinozu]], [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Leibniza]]a a [[Christian Wolff|Ch. Wolffa]]. [[Pascal]], ako aj empiristi [[John Locke]], [[David Hume|Hume]], [[Etienne Bonnot de Condillac|Condillac]] proti racionalizmu bojovali. O prekonanie protirečenia medzi racionalizmom a empirizmom sa vo svojej koncepcii kriticizmu zaslúžil [[Immanuel Kant|Kant]]. [[Johann Gottlieb Fichte|Fichte]], [[Schelling]], [[Hegel]] sa opäť vracajú k objektivistickému racionalizmu či presnejšie k panlogizmu.
 
Plne racionalistický je [[historický materializmus]], [[pozitivizmus]], [[pragmatizmus]] a od týchto filozofií závislé
Za racionalizmus možno považovať každú doktrínu, ktorá z metafyzického hľadiska vyhlasuje, že nič neexistuje bez dôvodu a teda že nič nie je nepochopiteľné rozumom.
 
Podľa M. Lemckeovej je racionalizmus [[stanoviskonázor|stanoviskom]]m v [[teória poznania|teórii poznania]], ktoré vychádza z [[názor]]u, že ''ratio'', [[rozum]], [[myslenie]] ako protiklad zmyslového vnímania je jediným vychodiskom a zárukou platného poznania. Iba určenia, ktoré pochádzajú z myslenia, sú zárukou spoľahlivého a istého vedenia o súcne, ktoré nepodlieha zmenám, ani náhodnému vzniku a zániku - na rozdiel od rozmanitych možností zmyslových klamov.
 
==Externé odkazy==